Vždy chcela porozumieť nezvládnuteľnej mládeži. V ich veku totiž taká nebola. Do 15-tich rokov nosila hnedošedú sukňu siahajúcu po kolená. Každé ráno si pozorne uplietla 2 vrkoče. V škole bola a ešte stále je vzornou študentkou. Nechce totiž zarmútiť svojich rodičov zlými známkami. Ešte dodnes si učiteľka pamätá jej vzornú odpoveď na maturitách. Cit prozaických spisovateľov v medzivojnovom období k rodnému jazyku. Každý, kto ju pozná vie,že je slušné poctivé dievča, ktoré má na mysli neustále školu a svoje povinnosti. Zároveň si je vedomá svojej zodpovednosti za svoju budúcnosť. V budúcnosti by chcela mať deti a byť šťastná. Domnieva sa totiž, že po skončení štúdia za ňou dakdo otočí a ona sa doňho šťastne zaľúbi. Po roku sa zasnúbia. Ona verí, že našla celoživotnú lásku a takto sa jej splnia všetky sny. Budú mať prekrásnu svadbu, kde bude plno jej kamarátok a rodičia z oboch strán. Manžel bude managerom istej dobre prosperujúcej firmy. Do roboty bude bude chodit okolo 9-tej ráno a z roboty o 3-tej poobede. Predsa však bude zarábať dostatok peňazí aby si nemuseli brať hypotéku na nový rodinný dom. Po 3 rokoch si dokonca už budú môcť dovoliť chodiť na dovolenky vlastným autom.Z ich nekonečnej lásky vzíde prvé dieťa - syn. Po 2 rokoch sa im narodia dvojičky a obaja budú šťastní. Po 5 rokoch sa ona zamestná na strednej škole presne podľa jej výsnívanej budúcnosti, a pretože bude mať dobrého manžela bude stíhať všetko. Rodinu i prácu. Budú šťastne spolu žiť až kým nezostarnú. Potom sa o nich budú starať ich deti. A ona bude zomierať s pocitom šťastia.Bééééé! Dusený plač dieťaťa. Realita. Sú 2 hodiny ráno. Pred 15 rokmi by si toto asi len ťažko predstavila. Muž chodí do práce zavčas ráno a musí mať vždy pripravené raňajky. Po skonceni smeny nezabudne ponahánať sekretárky. Z roboty sa chodí konzultovať pracovné úspechy do miestneho hostinca. Ona zatiaľ pilne plní svoje povinnosti - čas od času rodí deti a pritom nikdy nezabúda na zdarvý a vysoko kalorický jedálny lístok. Presne ako jej vštepovali od detstva aj teraz sa snaží byť vzornou manželkou. No v 40-tke si zrazu povedala dosť a šieste dieťa označila za posledné. Manželovi sa ospravedlnila tým, že jej rednú kosti. Sprvu tomu nechcel veriť ale po čase to uznal. Možno ho k tomu primäl pohľad na rontgenovú snímku. Podľa jeho slov by tam asi mali byť viac videľné kosti. Keď jej bolo pätdesiat, dozvedela sa o manželovej nevere. Ale mala ho tak rada, že to prehliadla. Keď mala 60, skrachoval 2.dôchodkový pilier, a tak sa zamestnala ako upratovačka v hostinci. Presne v tom istom hostinci, kde manžel, kým ho nezlomila cirhóza pečene, mával pracovné dišputy. Skoro každý ju už poznal a to vďaka mužovi. No a keď dosiahla úctihodných 70, manžel bol už 6 rokov po smrti. Deti a ich deti si už len na vianoce na ňu spomínajú. Každý mesiac musí minúť polovicu dôchodku na dávky inzulínu a program televízie. Zvyčajne sedáva vo svojom prútenom kresle a spomína na staré zlaté študentské časy, kedy sa prechádzala po chodbách v sivo-hnedej sukni s knihami pod pazuchou...
