Rozdiel medzi japončinou a čínštinou? Sakra rozdiel!

Takže aký je vlastne rozdiel?

Na začiatok treba povedať, že mnoho ľudí si myslí, že tieto jazyky sú si podobné preto, lebo majú podobné písmo. Možno to tak na prvý pohľad vyzerá, ale nie je to pravda. Možno majú v istom ohľade podobné znaky, ale tieto jazyky znejú úplne rozdielne.

Čínština používa znaky, ktoré sa vyvíjali po tisícročia. Pričom každý znak (alebo viac znakov v určitom poradí) znamená nejaké slovo. Teraz ich používajú aj v kombinácii s arabskými číslicami, aj latinkou, pri cudzojazyčných výrazoch. Po nástupe do školy sa čínski žiačikovia najskôr naučia latinku, až potom sa začínajú učiť znaky (zjednodušuje to proces výučby).

Japončina dlhý čas písmo vôbec nemala. Keď začali naväzovať ochodné kontakty s Čínou, začali preberať prvky ich kultúry a aj písmo. Potom začali zapisovať slová pomocou čínskych znakov, čo spôsobilo isté deformácie aj v samotnom jazyku. Po stáročia dokonca Japonci zapisovali úradné dokumenty výhradne v čínštine a japončina slúžila len ako umelecký jazyk (písali najmä poéziu, japonská poézia sa zásadne nerýmuje).

Okolo roku 759 sa v Japonsku začína používať ich nová abeceda - kana. Tá sa delí na dve abecedy - hiraganu a katakanu. Tieto abecedy sú už výhradne japonské. Boli síce odvodené zjednodušením čínskych znakov, ale nevyjadrujú slová, ale slabiky. V kombinácii s čínskymi znakmi Kanji sa používajú v modernej japončine. Takže japončina má dokopy tri abecedy - hiraganu, katakanu a kanji (znakové písmo). Kanji má 1945 znakov uzákonených ako povinných na školách a človek si s touto zásobou znakov dokáže prečítať noviny. Samozrejme, týchto znakov majú prebratých od Číňanov viac. Aby Japonci mohli čítať odborné texty, musia si doštudovať nové znaky, ktoré ešte neovládajú.

hiragana

katakana

Japončina je sama o sebe jazykovou skupinou. Neexistuje žiadny iný jazyk, ktorý patrí do skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (iba nárečové formy japončiny). Jediný jazyk, ktorý sa trochu podobá na japončinu, je kórejčina. Ale ani Korejčan a Japonec by si nerozumeli ani slovo. Je to ako s maďarčinou a fínštinou.

Jeden z dôležitých rozdielov medzi japončinou a čínštinou je, že čínština je tonálny jazyk. To znamená, že má akúsi „melódiu". Obsahuje dokopy 5 tónov, z toho 4 prízvučné a 1 neprízvučný.

Takže tabuľka pre čínske tóny:

Viac o tónoch v čínštine si môžete prečítať tu: http://www.cinstina.sk/informacie/hovorena-cinstina

Je pomerne obtiažne vyznať sa v čínštine, pretože čínština má množtvo rôznych dialetkov. Najrozšírenejší dialekt je mandarínska čínština. Tento dialekt je v podstate uznaný za oficiálnu verziu jazyka. Je ale veľa ďaľších "nárečí", ktoré sa používajú v roznych častiach sveta, napr: Wu, Yeu, Min, Xiang, Hakka, Ping, Shaojiang atď.

Oblasti čínskych dialektov

Video, ktoré vás naučí čínsku výslovnosť pomocou pesničky (presne v druhej minúte sa začína venovať práve tónom)

Na druhej strane, japončina tóny nemá. Preto nezáleží, akým tónom v japončine hovoríte, čím sa dajú lepšie vyjardiť emócie. V čínštine zmeníte jeden tón a zmenili ste význam celej vety. Takže bacha na to.

A nakoniec ponúkam video, kde priamo počujete tie isté vety v čínštine aj japončine (japončina je štvrtá a čínština piata).

Mne osobne sa viac páči čínština, čo sa týka hovoreného prejavu. Je to veľmi energický a pekný jazyk. Japončina je taká... nezáživná (nič proti ináč).

Ak sa Vám článok páčil, kliknite dole na modrý obdĺžnik - "Dobrý článok"

Ďakujem

PS: Komentár od Kyedži: Ešte jedna poznámka k tomu, že vraj si Japonci a Kórejčania nerozumejú ani slovo. Nie je to pravda na 100% (možno na 99,9% :) ), ak si všimneme napr. slovo sľub/sľúbiť - yakusoku vs. yahk-sohk, tak v kórejčine aj japončine je to skoro rovnaké slovo - všimol som si to práve pri pozeraní filmov a seriálov z týchto krajín, takže teoreticky je možné, že tých slov je viac...

Ani ja nie som bezchybný, ďakujem za tento komentár :)