Pracovný úraz - čo teraz?

Aj keď sa ako bezpečnostní technici snažíme znížiť riziko pracovného úrazu na minimum (a v ideálnom prípade ho aj eliminovať), nie vždy sa ho podarí stlačiť na nulu. Ak už pracovný úraz nastane, legislatíva jasne hovorí, čo treba robiť.

V tomto článku však nechcem ísť do úplne všetkých situácií, pretože tých možností a kombinácií je celkom dosť a nie vždy sú jednoznačné. Cieľom tohto článku je zhrnúť aspoň tie základné povinnosti a situácie.

Čo je pracovný úraz?
Aby sme mohli o pracovnom úraze hovoriť (resp. v tomto prípade písať :)), musíme si definovať, čo vlastne pracovný úraz je. V tomto prípade sa pozrieme do Zákonníka práce (ide o zákon 311/2001), kde je v §195 odseku 2 písané: "Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov."

V praxi ide o zranenie spôsobené náhle a krátkodobo počas plnenia pracovných úloh alebo pri činnostiach, ktoré sú na ich plnenie nevyhnutné. To znamená, že človek ide na poradu a šmykne sa na schodoch, ide do skladu po materiál alebo dokonca aj v prípade, keď ide na toaletu (keďže fyziologické potreby sú prirodzenou súčasťou pracovného dňa a ich dlhodobé odkladanie môže mať negatívny vplyv na schopnosť vykonávať prácu). Musí však ísť o úraz nezávisle od jeho vôle - takže úmyselne porezanie sa nie je pracovný úraz.

Čo nie je pracovný úraz?
Zákonník práce vymedzuje, čo nie je pracovný úraz. V §195 odseku 3 sa píše, že pracovný úraz nie je cesta do práce a z práce. V §220 odseku 2 sa navyše dáva do výluky aj stravovanie či cesta ošetrenie/vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vrátane cesty tam a späť (výnimku tvorí situácia, keď je zamestnanec poslaný na vyšetrenie zamestnávateľom).
Pracovný úraz nie je ani situácia, keď má zamestnanec problém napríklad s kĺbmi, pretože dlhodobo prenášal ťažké bremená, pretože tu chýba krátkodobý, náhly a násilný faktor. To už by bola choroba z povolania (ak by to tak určil lekár).

Povinnosti zamestnancov
Pokiaľ nastane pracovný úraz, poškodený zamestnanec (ak mu to zdravotný stav dovolí), je povinný zodpovednej osobe určeným spôsobom okamžite nahlásiť, čo sa stalo. Zodpovedná osoba a spôsob sú v tomto prípade určené v internej smernici firmy (zväčša to je priamy nadriadený písomnou alebo ústnou formou). Rovnako majú danú povinnosť aj prítomní svedkovia. Ak to situácia vyžaduje, prítomní svedkovia by mali v rámci svojich možnosti poskytnúť prvú pomoc (samozrejme tak, aby neohrozili samých seba) a prípadne zavolať pomoc. S miestom pracovného úrazu sa nesmie manipulovať a musí zostať nedotknuté okrem prípadov, keď by hrozilo ohrozenie života a zdravia alebo veľké hospodárske škody (vtedy treba aspoň vyhotoviť záznam aktuálneho stavu kvôli vyšetrovaniu). Zamestnanci (poškodení aj svedkovia) sú následne povinní spolupracovať pri objasňovaní prípadu. Zamestnávateľ môže aj poškodeného zamestnanca vyzvať, aby absolvoval test na alkohol alebo omamné a psychotropné látky - zamestnanec je povinný tieto testy absolvovať.

Trochu sa zastavím pri povinnosti okamžitého nahlásenia poškodeným zamestnancom, resp. svedkami úrazu. Táto povinnosť je totiž aj na ochranu zamestnanca, pretože pracovný úraz, ktorý nemusí hneď vyzerať vážne, sa môže časom zhoršiť. Pokiaľ si niekto povie: „Veď je to len škrabanec, to nebudem nahlasovať," a rana sa mu neskôr zapáli, dokazovanie, že škrabnutie prišlo naozaj pri práci, môže byť náročné.

Povinnosť zamestnávateľa
Keď sa zodpovedná osoba dozvie o pracovnom úraze, ďalšie kroky sa určujú podľa rozsahu pracovného úrazu.

1. Evidencia pracovného úrazu
Každý pracovný úraz sa musí evidovať. Môže to byť zošit alebo kniha, ktoré musia byť voľne dostupné (napríklad hneď pri lekárničke). Legislatíva nezakazuje ani elektronickú evidenciu. Pokiaľ zranenie nevyžaduje návštevu lekára (ide napríklad o malý škrabanec, buchnutie, pichnutie), zamestnávateľ už nemá ďalšie administratívne povinnosti. Samozrejme, pokiaľ by ohrozenie pretrvávalo (napríklad rozbité sklo), treba to dať bezodkladne do poriadku.

Pokiaľ by pracovný úraz vyžadoval lekárske ošetrenie, zamestnávateľ musí poslať oznámenie sociálnej poisťovni do troch dní, odkedy sa o danej skutočnosti dozvedel.

2. Registrácia pracovného úrazu
Pracovný úraz, ktorý si vyžaduje PN dlhšie ako 3 dni alebo v dôsledku neho prišlo k smrti, sa volá registrovaný pracovný úraz. A áno, je to preto, lebo sa musí registrovať a záznam poslať k viacerým adresátom. V prvom rade však musí zamestnávateľ oznámiť vznik zástupcom zamestnancov vrátane zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Pokiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú spáchanie trestného činu, je nutné zavolať políciu.
Ako prebieha samotná registrácia?
Zamestnávateľ musí prešetriť situáciu okolo pracovného úrazu a to vrátane komunikácie s poškodeným zamestnancom (ak mu to zdravotný stav dovolí). Následne sa spíše záznam podľa vzoru prílohy č.1 vyhlášky 500/2006. Záznam sa vypisuje najmä prostredníctvom kódov, kde sa zapisuje príčina, poškodená časť tela ale aj veľkosť organizácie či vek poškodeného zamestnanca. Záznam treba spísať do ôsmich kalendárnych dní a zaslať ho na príslušný inšpektorát práce alebo príslušnému orgánu dozoru, do sociálnej poisťovne a poškodenému zamestnancovi, resp. pozostalým, ak zamestnanec skonal z dôvodu pracovného úrazu. Jednu kópiu si zamestnávateľ nechá u seba, kde sa následne dopíše čas strávený na PN a či boli prijaté opatrenia.

Závažný pracovný úraz
Tento pojem zahŕňa dve rôzne situácie.

A. Ťažká ujma na zdraví
S definíciou tohto pojmu sa môžeme stretnúť v Trestnom zákone a aj v zákone 124/2006 o BOZP. A je takmer totožná až na jednu výnimku - zákon 124/2006 nepozná hranicu doby liečenia najmenej 42 dní.
Nižšie sú vypísané úrazy, ktoré sú s ťažkou ujmou na zdraví:
- zmrzačenie
- strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
- ochromenie údu,
- strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
- poškodenie dôležitého orgánu,
- zohyzdenie,
- vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo
- mučivé útrapy

O tom, či sa jedná o ťažkú ujmu na zdraví, rozhoduje lekár na základe vyšetrenia. Ten to na požiadanie musí do 10 kalendárnych dní oznámiť zamestnávateľovi, inšpektorátu práce a prípadnému orgánu dozoru, o aký pracovný úraz sa jedná a ak ide o ťažkú ujmu na zdraví, aj jej zaradenie podľa popisu vyššie.

B. Smrť následkom pracovného úrazu
Tu sa asi netreba viac rozpisovať. Pripomeniem len, že v tomto prípade sa bude posielať záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich kalendárnych dní pozostalým.

Čo robiť v prípade závažného pracovného úrazu
Okrem vyššie spomenutých povinností je v tomto prípade povinnosť zamestnávateľa bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru a prizvať k zisťovaniu príčin bezpečnostného technika. Okrem záznamu o registrovanom pracovnom úraze musí zamestnávateľ do 30 kalendárnych dní zaslať inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin, okolnosti úrazu a prijatých opatreniach, aby sa podobnému úrazu zabránilo do budúcnosti.

Môže sa pracovný úraz prekvalifikovať?
Áno, môže sa to stať. Presne preto je aj povinnosť okamžite nahlásiť vznik pracovného úrazu zodpovednej osobe, aj keď ide o "blbosť." Pretože taký škrabanec na ruke môže spočiatku vyzerať nevinne, avšak tam môže vzniknúť zápal - z evidovaného úrazu sa stane registrovaný.

Rovnako v prípade registrovaného pracovného úrazu, počas liečby sa môže poškodenému zamestnancovi zhoršiť zdravotný stav a musí sa pristúpiť napríklad k amputácii - vtedy by sa už pracovný úraz prekvalifikoval na závažný pracovný úraz.

Nebezpečná udalosť
Táto situácia sa nazýva aj ako "skoroúraz." Je to udalosť, pri ktorej bolo ohrozené bezpečie alebo zdravie, avšak neprišlo k poškodeniu zdravia. Môže ísť napríklad o pád tovaru z regálu, ktorý dopadne kúsok od zamestnanca. Alebo keď vietor roztvorí okno tak, že sa rozbije sklo, avšak sa nikto nezraní.
Takéto situácie sú zamestnanci, ktorých sa to týka, povinní nahlásiť zodpovednej osobe, ktorá ju zaeviduje. Zamestnávateľ musí aj uviesť príčiny vzniku a aké opatrenia prijal na predchádzanie podobným udalostiam.

Zodpovednosť za pracovný úraz
Opäť sa vrátime do zákonníka práce. V zásade, zodpovednosť za pracovný úraz nesie vždy zamestnávateľ a to aj vtedy, ak dodržal všetky povinnosti. Existujú však situácie, keď sa tejto zodpovednosti môže zbaviť - a to čiastočne alebo úplne.

Čiastočne vtedy, keď JEDNOU Z PRÍČIN bolo, že:
- zamestnanec porušil právne a iné predpisy na zaistenie bezpečnosti pri
práci a bol s ním riadne oboznámený
- bol pod vplyvom alkoholu alebo omamných a psychotropných látok
- konal v rozpore so svojím obvyklým správaním a aj keď neporušil žiadne predpisy, konal ľahkomyseľne (za to sa nepovažuje bežná neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce) a musel si byť vedomý, že vzhľadom na svoju kvalifikáciu a vedomosti si môže privodiť zranenie,

Úplne vtedy, keď JEDINOU PRÍČINOU bolo, že:
- zamestnanec porušil právne a iné predpisy na zaistenie bezpečnosti pri
práci a bol s ním riadne oboznámený a ich plnenie sa neustále vyžadovalo
a kontrolovalo
- bol pod vplyvom alkoholu alebo omamných a psychotropných látok a zamestnávateľ úrazu nemal ako škode zabrániť

O miere zavinenia rozhoduje zamestnávateľ, avšak nielen tak od stola, ale po komunikácii s poškodeným zamestnancom a prípadne aj zástupcom zamestnancov (ak firma takého má). Samozrejme, pokiaľ by zamestnanec s uvedenou mierou zavinenia nesúhlasil, môže sa obrátiť na civilný súd.
____________________________________________________________________________

Pracovnému úrazu sa nedá vždy na 100% zabrániť. Keď už však vznikne, je dôležité si zachovať chladnú hlavu, dodržať všetky povinnosti a hlavne prijať také opatrenia, aby sa podobné situácie už neopakovali.