Začnime ale od začiatku. OĽaNO sa snaží vyvolať dojem, že strana SaS sa snaží povaliť vládu. Na toto sa musíme pozrieť z dvoch pohľadov.
Pohľad č.1 - SaS vystúpi z koalície. Takýmto krokom rozhodne žiadnu vládu nemá ako povaliť. Ono bez SaS majú zvyšne koaličné strany 80 hlasov - čo je o štyri viac ako je minimum parlamentnej väčšiny. Áno, vieme o domino efekte, keďže Za ľudí chcú mať štvorkoalíciu - ale to je už postoj inej strany. Ono ale aj kebyže sa Za ľudí rozpadnú ako nos Michaela Jacskona (kam tak nejak smerujú), tak to stále nevedie k povaleniu vlády. Dokonca aj keby sa Boris Kollár rozhodol, že 11 detí síce splodiť zvládol, ale aj toto je už na neho moc - stále môže nastať situácia, že OĽaNO teda bude vo vláde samo so sebou. Samozrejme, vo vláde menšinovej s 53 poslancami. Netreba aj zabúdať na to, ako v priebehu roka Igor Matovič viackrát povedal, že keď chce SaS odísť, tak kľudne môže.
Pohľad č.2 - SaS chce výmenu predsedu vlády. Tu sa už môžeme o povalení vlády baviť - pretože vláda padá spolu s jej predsedom a to dvoma spôsobmi. Buď podá pán predseda sám demisiu - alebo mu vyjadrí nedôveru Národná rada. Treba však celkom jasne povedať, že výmenu na poste premiéra chcú aj Za ľudí.
Potom som čítal takú vec (konkrétne u poslanca OĽaNO p. Kremského, neskôr som toto počul aj z úst ministrov p. Budaja a p. Hegera), že Igor Matovič nemôže dať demisiu, lebo by nastalo bezvládie, keďže ešte nie je nová dohoda na svete.
Vyššie uvedení páni si pravdepodobne nepozrel Ústavu Slovenskej republiky, kde sa v článku 115 odseku 2 píše, že prezidentka prijme demisiu vlády a poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády. Takže nie, bezvládna anarchia nám nehrozí. Dokonca, vláda v demisií funguje úplne rovnako, ako keď by v demisií nebola. Ak by však bol Igor Matovič ako premiér odvolaný cez vyslovenú nedôveru v parlamente, v takom prípade by vláda fungovala s obmedzeniami.
Že dvaja členovia vlády (z toho jeden potencionálny premiér) nevedia, ako funguje vláda, v ktorej už rok pôsobia - to je celkom silné kafe. Neviem, kde boli v roku 2011 - v októbri vyjadril parlament nedôveru kabinetu p. Radičovej, o cca dva týždne neskôr ju p. prezident Gašparovič odvolal. Všimli ste si, že by sme tu mali nejaké niekoľkomesačné bezvládie až do marcových volieb? Nemali, lebo podľa Ústavy SR pán prezident poveril túto vládu dovládnúť do vymenovania novej vlády. V prípade odvolania (keď je vyjadrená nedôvera) sa aplikuje ústavný článok 115 bod 3 - vtedy má vláda nejaké obmedzenia, ktoré vykonávať nemôže. Pri demisií sa však uplatňuje bod 2 - tam žiadne obmedzenia nie sú.
Veď si pripomeňme aj rok 2018. Róbert Fico podal demisiu a zároveň Andrej Kiska poveril Petra Pellegriniho, aby zostavil novú vládu. Bolo nejaké bezvládie? Nie, pretože Andrej Kiska poveril Róberta Fica, aby jeho vláda vykonávala činnosť do vymenovania novej vlády, ktorej zostavením bol spomenutý Peter Pellegrini.
No a keď končila vláda Petra Pellegriniho, tak tam zaznela taká veta, že podáva demisiu, pričom svoju funkciu bude vykonávať až do vymenovania novej vlády. Igora Matoviča totiž prezidentka vymenovala až na druhý deň.
Čítal som aj rôzne úvahy o tom, že pani prezidentka dá do pochodu svoj diabolský plán a vymenuje vládu ideálne z radov PS ako vládu úradnícku.
Toto je trošku zložitejšie - na jednej strane je pravda, že prezidentka môže poveriť zostavením vlády prakticky kohokoľvek, ktorý je voliteľný do Národnej rady. Dokonca ich môže aj vymenovať, aby nahradili vládu Igora Matoviča. Na čo sa však bude narážať je to, že akákoľvek vláda musí požiadať Národnú radu o dôveru. Áno, môžeme argumentovať, že pokiaľ sa do šiestich mesiacov neschváli programové vyhlásenie vlády, prezidentka môže rozpustiť parlament a tým pádom budú predčasné voľby, čo by dalo šancu PS. Zároveň však treba jedným dychom dodať, že podľa 101 článku ústavy odsek 1 prezident "svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov" - a to by sa takýmto veľmi pofidérnym spôsobom asi veľmi nezhodovalo. Ale áno, sme v politike, treba byť pripravený na všetko. Hovorilo sa niečo aj o úmyselnom blokovaní vymenovania vlády - a áno, prezidentka by tam mala posilnené tieto právomoci. Nešlo by však o nič nové - spomeňme si na rok 2018, keď Andrej Kiska odmietol vymenovať novú vládu p. Pellegriniho, kde mal byť na poste ministra vnútra p. Ráž.
No a posledná vec sú predčasné voľby. Tým sa tu straší už dlho.
Takže, treba si uvedomiť jednu vec - pád vlády sa automaticky nerovná predčasné voľby. Opäť to je trošku zložitejšie. Doteraz sa to vždy riešilo ústavným zákonom, ktorým sa skrátilo dané volebné obdobie. Na ústavný zákon treba 90 hlasov. V podstate sa zatiaľ všetky koaličné strany zhodujú v tom, že predčasné voľby odmietajú. Jediný, kto ich pripustil, je Boris Kollár - avšak spolu s opozíciou má 72 (resp. 74, ak rátame aj dvoch odídencov zo Za ľudí) hlasov, čo je málo aj na parlamentnú väčšinu, nieto na ústavný zákon. Navyše treba pripomenúť, že je to také trošku okakávanie, pretože ústavný zákon by mal byť repetitívny, teda mal by sa opakovať a nemala by to byť jednorazová záležitosť. Ale holt, sme na Slovensku - niektorí ľudia používajú radi ústavu namiesto toaletného papiera.
"Oficiálnejšie" spôsoby na predčasné voľby sú jasne definované v ústave SR - v podstate to má vo svojich rukách p. prezidentka a to tiež len vtedy, pokiaľ si parlament nevykonáva svoju prácu tak, ako má - napríklad ak nie je schopný sa tri mesiace uznášať, hoci nebola prerušená schôdza, alebo nebola po dobu šiestich mesiacoch udelené dôvera vymenovanej vláde a podobne. Všetko je to ale v polohe, že to prezidentka rozpustiť môže (ale nemusí). Jediný prípad, kedy by nemala prezidentka na výber je vtedy, ak by parlament vyvolal referendum o odvolaní prezidentky a v ňom by prezidentka odvolaná nebola - vtedy podľa ústavy automaticky rozpúšťa parlament (je to článok 102, odsek 1, bod e).
Takže ako môžeme vidieť - nie všetko je "také ľahké," ako by sa mohlo zdať. Snáď som nezabudol na nič podstatné, ak bude niečo nejasné, skúsim dovysvetliť. Samozrejme, ak by som sa ja v niečom sekol, tak sa rád poučím. :)
