Nechcem tu rozoberať, ako by sme skončili, ak by sme mali v tíme Gáborika, Višňu, Šarkyho, prípadne ak sa nezranil Baranka s Kopym. Možno by sa nám podarilo prebojovať do štvrťfinále, možno by to dopadlo rovnako, ako to aj dopadlo.
Je pravdepodobné, že opäť budem niekomu pripadať ako snílek, naivka, zaslepený optimista, divný človek. A možno aj som, kto vie. Ale aj napriek tomu, že sme prehrali vysoko s USA, následne prehrali s olympijským nováčikom zo Slovinska, hrdo ubránili Zbornú až do nájazdoch a nakoniec podľahli bratom Čechom, chcem povedať naším chalanom jedno veľké ĎAKUJEM.
Ďakujem, že ste dali prednosť reprezentácií a poniektorí z vás cestovali na druhý koniec sveta a riskovali svoje zdravie, aby ste reprezentovali našu krajinu.
Ďakujem za to, že ste to nevzdali. Viem, že nebolo ľahké vrátiť sa do turnaja, najmä po zápase so Slovinskom. Ale vy ste sa dali dokopy, vstúpili si do svedomia, prečistili vzduch a prakticky vynulovali jedného z favoritov turnaja.
Som hrdý na to, že ste sa vzopreli aj v dnešnom zápase s Českom. Viem, že pri stave 0:4 je nálada hlboko na nule. No vy napriek tomu ste bojovali ďalej, až do poslednej možnej chvíle.
Viem, že ste sa snažili spraviť všetko pre víťazstvo. Nuž, ale o tom je šport. Niekedy to vyjde, niekedy nie.
Mnoho ľudí si myslí, že po neúspechu na Olympiáde sa možno niečo zmení vo vedení SZĽH k lepšiemu. Osobne si myslím, že pokiaľ sa toho veľa nezmenilo po neúspechu na MS v Bratislave, tak skoro sa pozitívnych zmien nedočkáme.
Jedna zmena však vtedy prišla. Bol to príchod trénera Vladimíra Vůjtka. Trénera, ktorý priniesol do nášho tímu systém. Tréner, ktorý si vážil hráčov, ktorý prišlo reprezentovať Slovensko aj na iné turnaje ako MS alebo ZOH. Tréner, ktorý sa nespoliehal len na mená.
Možno si niekto povie: ,,OK, vyhrali sme jedno striebro, ale inak pod jeho vedením je to prehra vo štvrťfinále a fiasko na ZOH." Áno, to je pravda. Ale pod týmto trénerom sme sa v dôležitých zápasoch vedeli vrátiť do hry. Či už to bolo štvrťfinále proti Fínsku, alebo semifinále proti Česku. Aj keď sme prehrávali o tri, či štyri góly, nabudil nás tak, aby sme bojovali ďalej.
Mnoho ľudí s niektorými jeho krokmi nesúhlasili, či už išlo o nenomináciu hráčov ako Nagy či Podhradský. najväčší ošiaľ spôsobil nenomináciou Šarkyho. Ako som už spomínal, nechcem tu rozoberať, čo by bolo, ak by išiel, alebo nie. Len sa priznám, že som s týmto jeho rozhodnutím súhlasil. Minimálne 7.1.2014.
Pevne verím, že nám tento tréner zostane aj na ďalšie roky. Nebyť jeho, hokejové Slovensko by sa v Soči ani nemuselo objaviť. Dúfam, že zabudne na hystériu, ktorú tu nevedomky spustil a že si aj vedenie SZĽH uvedomí, kam posunul náš hokej. A aby som bol úprimný, neviem si teraz predstaviť lepšieho trénera, ako je Láďa.
Ešte raz páni, ĎAKUJEM.
