Žiaľ, niekedy si myslím, že hokejista musí brať hranie za reprezentáciu ako trest. A nie je to preto, lebo je po ťažkej sezóne a pridáva si ďalšie zápasy navyše. Ten trest je slovenský fanúšik.
Nechcem generalizovať ani hádzať všetkých do jedného vreca. Avšak mnohokrát sa v rôznych diskusiách stretávam s veľkou negáciou, ktorá ma prosto prinútila napísať tento blog. Takže, nebrať to osobne, prosím.
Reprezentácia sa hrá pre slovenského fanúšika. Osobne som nikdy žiaden šport vrcholovo nehral, ale aby som bol úprimný, práve slovenský fanúšik by bol faktor, ktorý by ma odrádzal reprezentovať Slovensko.
Prečo? Pretože slovenský fanúšik, ako som vyzistil, je veľmi nestabilný. Ak by sa mi darilo, všetci by ma vynášali pomaly na hrad. Ak by som však spravil nejaké chyby, už by som bol drevo, mátoha a neviem čo všetko. Jednoducho hráč, ktorý by nebol súci reprezentovať Slovensko. A nie, nemal by som za potrebu, aby som šiel reprezentovať Slovensko a napriek mojej snahe by sa na mňa nadávalo.
Ak by som bol reprezentant, vôbec by som neriešil, či Miro Šatan bol alebo nebol nominovaný. Rovnako by mi aj bolo ,,ukradnuté," v ktorej krajine sa turnaj odohráva. Nepozeral by som sa na súpisku, či máme šancu na úspech alebo nie. Jediná vec, čo by ma dokázala odradiť od reprezentácie je fanúšik. Bude si vážiť to, že som išiel reprezentovať Slovensko? Bude ma povzbudzovať, fandiť, aj keď odohrám zlý zápas? Alebo ma pošle hneď na tribúnu? Bude nás čakať na letisku, aj keď skončíme poslední, alebo ho bude zaujímať len víťazstvo a úspech?
Viem, že slovenský hokej ide stále viac dole. Ale prosím, skúsme si uvedomiť, že za tento stav nemôže Majo Hossa, Mišo Hadzuš , ani obľúbený Tomáš Tatar či takmer všetkými drevom nazývaný Milan Jurčina. Za tento stav môže niekto úplne iný. Viem, že mnoho ľudí je z tejto situácie frustrovaných, ale reprezentanti za to naozaj nemôžu.
Nevidím do hlavy našich reprezentantov. Ale verím tomu, že problém nie je v tom, že nám, pri všetkej a najhlbšej úcte, chýba Miro Šatan. Verím tomu, že ak by chalani vedeli a boli presvedčení o tom, že pri nich budeme stáť aj pri prehrách (áno, aj tých zahanbujúcich), hralo by sa im lepšie.
Možno si myslíte, že som zaslepený alebo príliš optimistický, ale neverím tomu, že si to tam išli niektorí len odkĺzať. Áno, chýba dynamika, dôraz, lepší pohyb. Myslím, že každého jedného z nich srdí ich predvedená hra a výsledok. Ale to nie je dôvod na to, aby som ich zahadzoval.
Nie, nemyslím si, že by nastal efekt, kedy by si reprezentant povedal:,,No a čo, že som hral zle. Fanúšik ma bude aj tak milovať." Ja osobne by som si vážil a práve to, že slovenský fanúšik by bol za mnou, by bolo pre mňa najväčšou motiváciou na zlepšenie.
Buďme kritickí. Ale konštruktívne. Nie kontraproduktívne. Aj keď sa zdá, že je mnoho negatív, stále sa dá nájsť nejaké pozitívum. Už len to, že sme mohli prehrať väčším gólovým rozdielom. Poraďme chalanom, kde sa môžu zlepšiť, čo môžu spraviť lepšie. Buďme im nápomocní, nestavajme im ďaľšie psychické deky a prekážky, ktoré im len sťažia hru.
Opakujem, týmto blogom som nechcel hádzať všetkých do jednej kopy. Len mi prišlo ľúto, že sa na slovenskú repre neustále nadáva. Stojím si však za svojím názorom, že chalanov treba povzbudzovať. Lebo to môže pomôcť omnoho viac ako špičkový hráč.
