Film ironicky i satiricky a pritom až napodiv veľmi prirodzene vykresľuje vtedajšiu dobu (teda čas tesne pred okupáciou v ´68). Už na začiatku sa veľmi rýchlo no nenútené dostanete do deja, pochopíte z čoho vychádza konanie jednotlivých postav no zas nie natoľko, aby ste hneď vedeli čo bude ďalej. Pán Lasica opäť nesklamal a humorom sebe vlastným sa bravúrne zhostil úlohy dedka malého chlapca, ktorého rodičia emigrovali no on musel ostať na druhej strane. Na strane neslobody, na strane, kde ste nevedeli komu máte veriť, na strane, kde stačil jeden chybný krok vedľa a išlo vám o krk- doslova. Detský svet, v istom zmysle nastavuje zrkadlo tomu dospeláckemu. Ako to je, ako by to nemalo byť i ako by to malo byť. A napokon pohľad z devínskeho Sandbergu, ktorým začína i končí film, hovorí jasne posolstvo: „Sloboda je tak blízko, vidíš ju, cítiš ju... no zároveň aj tak neskutočne ďaleko, až za ostnatým drôtom.“
Výborný scénar, výborné spracovanie, výborné obsadenie. Stojím, tlieskam a kričím bravó slovenskému filmu.
P.S: dve pikošky, pre ktoré sa ešte film oplatí vidieť:
1. Vo filme zaznejú dva vulgarizmy a obidva od pána Lasicu, pri tom prvom sa budete smiať a tým druhým vyjadril o okupácii v ´68 všetko.
2. Libuše Šafránková- vidieť českú popolušku, v slovenskom filme, hovoriť po maďarsky... to sa len tak nevidí :-)
