O to ťažšie je, keď manžel nezarába práve najviac, alebo ešte horšie, ak je matka na všetko sama. Zrazu je o jedného člena rodiny viac a teda aj výdavky zrazu rastú. No príjem klesá.
Rodičovský príspevok je pre mnohé mladé rodiny významnou časťou príjmu a pre slobodné mamičky často príjmom jediným. Je mi jasné, že na jednej strane existujú ľudia, ktorí si na rôznych príspevkoch od štátu postavili „živnosť“, na strane druhej, väčšina poberateľov len chce, v časoch keď to naozaj od štátu potrebujú, reálnu oporu, aby mohli normálne žiť a nie len živoriť. A to je aj stručným dôvodom sociálneho zabezpečenia od štátu ako celku. No jeho nastavenie je nedostatočné.
Najprv, ak matka dostatočne dlhý čas pracovala, dostane 70% svojho príjmu, no napokon po cca pol roku od narodenia (doba poberania môže byť rôzna), klesne na „neuveriteľných“ 202,3 €.
Veľkým problémom je, že táto dávka je viazaná na výšku životného minima a keďže to od roku 2013 nerastie, nerastie ani táto dávka. Od vtedy však už takmer o 100€ narástla napr. minimálna mzda a aj hranica chudoby – podotýkam na jednu plnoletú osobu- sa posúva vyššie. A teda tí, ktorí sú na túto dávku skutočne odkázaní, sa stávajú chudobnejší a v porovnaní s ľuďmi, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, je výchova nových občanov pre tento štát asi menej hodnotná.
Ak si nižšie pozriete tabuľku a graf uvidíte o čom hovorím.
Riešenie je v nedohľadne. Je to škoda, lebo len vyplakávať, že o pár rokov na Slovensku nebude mať kto robiť na dôchodcov nestačí a predlžovať vek odchodu do dôchodku sa tiež nebude dať do nekonečna. Ak s tým nikto nič nespraví, mať rodinu bude čoraz ťažšie a mať viac detí bude... luxus?
Dnes žiaľ chýba komplexná „profamily“ politika- a to od A až po Z- od zabezpečenia lacného a slušného bývania pre mladé rodiny, istoty práce pre druhého rodiča počas starostlivosti o maličké dieťa, cez rôzne daňové výhody pre mladých rodičov, až po sociálne dávky, špeciálnu zdravotnú, sociálnu a kultúrnu starostlivosť o rodičov a ich deti. Chýba tiež jasný a jednoznačný nositeľ tejto myšlienky – politiky. Ak sa dnes totiž niekto touto problematikou vôbec zaoberá, tak žiaľ nie komplexne, ale len čiastkovo, čo nestačí.
P.S.: Byť len „prolife“ nestačí. Súhlasím s jasnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy, ale moje dieťa a moja rodina sa z toho, žiaľ, viac nenaje.
