Riešenie? Zaujímavé by pre mňa bolo, ak by štát zaviedol isté „preklenovacie“ obdobie medzi nezamestnaným a zamestnaným človekom s plnými odvodmi. Zamestnávateľ by napríklad prvých 10 pracovných dní platil za zamestnanca prijatého na hlavný pracovný pomer len hrubú mzdu. Týchto prvých 10 pracovných dní by ostal stále evidovaný na UPSVaR (predpokladajme, že to by bolo podmienkou pre takéto zvýhodnenie) a ten by za neho platil zdravotné poistenie. Ak by sa zamestnanec osvedčil, od jedenásteho dňa by zamestnávateľ začal platiť plné odvody. Ak nie a pracovný pomer by skončil (obdobie prvých 10 dní je asi najkritickejšie, hlavne u výrobárov), človek by pokračoval ďalej na úrade práce, akoby sa nič nebolo stalo a aj bez ohľadu na výšku príjmu za tých pár dní. Výsledok? Podnik by na jednom človekovi pri minimálnej mzde ušetril za prvých 10 dní 66,88€ na odvodoch, nového zamestnanca by si „preklepol“ a zaškolil. Človek by nemusel absolvovať strastiplné behanie po úradoch na začiatku (a pri ukončení) pracovného pomeru, niečo by si zarobil, no hlavne by dostal šancu ukázať čo v ňom je. Štát by takouto flexibilitou zvýšil zamestnanosť a obmedzil špekulantov, ktorí sa pár dní po nástupe do zamestnania hodia na PNku. Sumy, ktoré by obetoval, by boli minimálne oproti tomu, čo by mohol získať, ak by sa uchádzači na pracovisku osvedčili a pracovali by na tomto mieste dlhodobo.
Na margo toho. Toto obdobie by sa dalo upraviť napr. pri podnikoch, ktoré majú školiace stredisko a na školenie majú vyčlenené isté obdobie, na konci by však mali dať úspešným uchádzačom certifikát, že takým školením prešli, aby sa stali viac konkurencieschopní na trhu práce.
Po druhé. Firmy by si mohli z daní odpočítať výšku odvodov školiteľa za obdobie, počas ktorého mali takéhoto človeka bez odvodov zamestnaného v školiacom procese. Pri 2/3 priemernej mzdy by to za 10 dní tvorilo 196,42€. Samozrejme museli by spĺňať isté podmienky: Patrične preukázať, že školenie prebiehalo pod dohľadom školiteľa, mohlo by ísť len o jedného školiteľa v jednej firme na povedzme 10 takto prijatých ľudí, ...
Ak by sa to nastavilo tak, aby sa to dalo rozumne využívať a samozrejme nedalo zneužívať, bol by to ďalší dobrý nástroj pre zvyšovanie zamestnanosti. A tam kde je viac práce, je aj viac peňazí. A tam kde je viac peňazí sa ľuďom a ich rodinám ľahšie žije.