Niekoľko postrehov ku kritike obmedzenia umelých potratov

V prípade návrhu ĽSNS sa však diskutovalo (do značnej miery pochopiteľne) viac o predkladateľoch, než o samotnom zákone, a napokon sa o ňom v parlamente ani nehlasovalo. Začiatkom nového roka to ĽSNS skúsilo znovu (https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=461369), ale čo je dôležitejšie, v zásade podobný, no prepracovanejší návrh priniesol Richard Vašečka (https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=461439), a hlasovať o ňom by sa malo už na najbližšej schôdzi NR SR, ktorá sa začne 29. januára. Keďže sa už nedá debatovať o tehotenstvách zo znásilnenia, ohrozenom živote matky, vývinových poruchách a dokonca ani o podpore fašistov, bol som zvedavý, ako budú vyzerať argumenty pre ponechanie interrupcií bez udania dôvodu. Skúsil som spísať najčastejšie z nich a dovolil som si pripojiť aj svoje postrehy. 

Niektorí hovoria, že treba predovšetkým takéto ženy podporovať, aby sa tak rozhodnúť nemuseli. Samozrejme, ale chcel by som pripomenúť, že vďaka rôznym organizáciám je už systém pomoci tehotným ženám, ktoré sa z nejakého dôvodu ocitli v problémoch, pomerne rozvinutý (http://pochodzazivot.sk/wp-content/uploads/2015/09/letak_pom_screen.pdf), vrátane konkrétnej materiálnej pomoci (napr. https://www.zachranmezivoty.sk/). 

Azda najčastejšie je tvrdenie, že počet umelých potratov je aj tak rekordne nízky a preto to netreba riešiť zákonom. Je pravda, že podiel tehotenstiev ukončených interrupciou klesol na štvrtinu, z 35% v roku 1990 na 8.4% v roku 2017 (http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2017/zs1807.pdf). Čiastočne to zrejme bude lepším plánovaním rodičovstva (hoci zaujímavosťou je, že posledných 10 rokov klesá užívanie antikoncepcie: http://www.nczisk.sk/AKTUALITY/Pages/Cinnost-gynekologicko-porodnickych-ambulancii-v-SR-2017.aspx), čiastočne väčšou ochotou prijať nečakané dieťa. Každopádne však pokles naznačuje aj to, že čoraz menej ľudí považuje umelý potrat za riešenie. Pokles počtu interrupcií je argument za ich obmedzenie, nie proti. Kedy sa má v demokratickej spoločnosti hlasovať o zákaze niečoho, ak nie vtedy, keď je to pre čoraz menej ľudí prijateľné?

Pomerne populárne je vyhlásiť, že žena má právo robiť so svojím telom, čo chce, a prípadne to zaklincovať tvrdením, že o ľudských právach sa v demokracii nehlasuje. Po prvé, nerozumiem tej istote, s ktorou sa embryo s bijúcim srdcom a vlastnou DNA prehlasuje za telo matky. Po druhé, ak sme demokraticky rozhodli, že právo ukončiť tehotenstvo je nadradené nad právo embrya na život, môžeme demokraticky rozhodnúť aj o opaku. 

Veľa ľudí povie miernejšie, že oni sami by síce na interrupciu nešli, ale nechcú to zakázať zákonom, chcú nechať každej žene slobodnú voľbu. Domnievam sa, že aj preto je to v prieskumoch verejnej mienky pomerne vyrovnané a vychádza z nich, že len okolo 40-50% populácie (podľa toho, ako presne znie otázka a kto práve predkladá nový zákon) je za sprísnenie súčasnej legislatívy (posledný prieskum tu: https://www.postoj.sk/36301/nazor-slovakov-na-potraty-pol-na-pol). V prvom rade však musíme pripustiť, že tá "slobodná voľba" ženy žiaľ často vôbec nie je slobodná. Môžeme len špekulovať, koľko žien by si interrupciu rozmyslelo, keby namiesto tlaku okolia cítili podporu najbližších. Obávam sa však, že príbehy typu "ak si to necháš, odchádzam" sú príliš časté na to, aby sme ich úplne ignorovali. Určite existujú ženy, ktorým by pomohlo, keby nemuseli pred najbližšími obhajovať život vlastného dieťaťa. Zároveň som presvedčený, že ak vnútorne nevnímame interrupciu ako prijateľnú, je našou povinnosťou zastať sa všetkých nenarodených detí, nielen tých vlastných. To je predsa jedna z úloh spoločnosti, ochrániť najzraniteľnejších, ktorí sa sami brániť nemôžu. V spoločnosti nesieme za seba navzájom istý podiel zodpovednosti, a tie deti sa nám raz možno poďakujú. Možno aj tým, že nepôjdeme do dôchodku až v 70-ke. 

Oponenti môžu povedať, že obmedzením umelých potratov by na Slovensku každý rok pribudlo 5000 nechcených detí, ktoré by skončili v detských domovoch, alebo by mali ťažké detstvo v rodine, kde ich nikto nechce. Toto je nezmysel. Najčastejšie interrupciu podstupujú ženy, ktoré už majú dve, resp. jedno dieťa (http://www.nczisk.sk/aktuality/Pages/Potraty-v-SR-2017.aspx), a teda sa nedá povedať, že by deti vôbec nechceli. Ďalšie dieťa nechcú buď zo strachu, že to z nejakého dôvodu nezvládnu, alebo kvôli určitej pohodlnosti či kariére. Ak je to objektívne náročná situácia, systém pomoci existuje a treba ho využiť, nie je to hanba. V niektorých prípadoch sú však dôvody malicherné - počul som o konkrétnom prípade interrupcie kvôli naplánovanej dovolenke. Napokon je pravda, že vždy budú existovať aj naozaj nechcené deti, ale aj v tomto prípade ide o zdravé bábätká s veľkou šancou na adopciu do slušnej rodiny. 

Zachytil som aj názory, že zákaz nič nevyrieši, lebo ženy začnú za potratmi cestovať do zahraničia, alebo sa budú robiť nelegálne. Určite sa také nájdu, ale pre mnohé by to bolo skrátka príliš komplikované a drahé. V neposlednom rade by pribudla akási psychologická bariéra, lebo keď je niečo zakázané, nedá sa to tak ľahko považovať za úplne štandardné riešenie. Tvrdiť, že potratov by neubudlo, je nezmysel. Navyše, v súčasnosti je asi 20% potratov na Slovensku vykonaných cudzinkám (z Poľska), ktoré by museli cestovať inde. 

Napokon si nemyslím, že zákaz interrupcií bez udania dôvodu je len otázkou viery a náboženského presvedčenia, ako to niektorí podsúvajú. Podľa mňa je to otázka zdravého rozumu.