Štandardne turista za tento čas prejde celý ostrov po tzv. „ring road“, môj plán bol však v tomto smere menej ambiciózny. Počas týchto sedem dní som zažil silný vietor, dážď, sneženie a aj slnečné počasie. Takto sa to menilo niekedy aj každé tri hodiny. Vychytiť tie správne podmienky pre vydarenú fotografiu mi dalo niekedy dosť zabrať.
Môjmu oku vždy lahodili hlavne čiernobiele fotografie. Odpútaním sa od farieb sa snažím skôr sústrediť na tvary, línie, kontrast a svetlo. Často krát pri fotení používam tmavé filtre, ktoré mi umožnia predĺžiť čas uzávierky na 2 – 4 minúty, vďaka čomu dosiahnem efekt rozmazanej oblohy či vyrovnanej morskej hladiny. Následne niektoré miesta na fotografii stmavím a niektoré zosvetlím. Používanie filtrov mi vytvára priestor byť kreatívny.
Skógafoss
Mali sme nočný let, preto hneď ako sme pristáli v Keflavíku, vyzdvihli sme si auto z požičovne a našu prvú noc sme strávili v hoteli pri letisku. V dopoludňajších hodinách sme sa vydali priamo k vodopádu Skógafoss. Bola to naša prvá zastávka smerom k mestečku Vík.
Toto miesto som už na fotkách videl mnohokrát, je to jedno z najnavštevovanejších miest na Islande. Avšak vidieť silu padajúcej vody zo 60 metrov na vlastné oči je niečo, čo vám vyrazí dych. Skógafoss je jedným z najväčších vodopádov v krajine, jeho šírka je 25 metrov. Na fotografiách ako je táto je mierka rozhodujúca. Chcel by som poďakovať Veronike, že mi na fotografii ochotne zapózovala a fotografia tak nadobudla skutočný rozmer.
Seljalandsfoss
Seljalandsfoss sme mali síce po ceste ale rozhodli sme sa sem vrátiť až poobede. Poobede totiž bolo slnko v tej správnej polohe a krásne osvetlilo padajúcu vodu a mohutné skaly. Na tomto mieste je možné prejsť aj poza vodopád.
Vrak havarovaného amerického lietadla DC-3
Vrak havarovaného lietadla sa nachádza na pláži Sólheimasandur. Lietadlo tu núdzovo pristálo 24. novembra 1973. Našťastie pri tejto nehode nikto nezomrel. Ľudia hovoria, že lietadlo havarovalo kvôli zlému počasiu. Iní vravia, že pilot zrejme minul letisko v Keflavíku po tom ako mu došlo palivo.
Vzhľadom k tomu, že je trošku ťažšie toto miesto nájsť, chvíľu som tu bol aj celkom sám. Počasie mi prialo, na oblohe sa sformovali obrovské mraky. Nasadil som filtre a okamžite som začal fotiť. Čierny lávový piesok, lesknúci sa kov na trupe lietadla vytvoril na fotografii pekný kontrast. Island je neskutočne fotogenické miesto, niekedy som mal pocit, že som na inej planéte.
Dyrhólaey
Dyrhólaey je prírodná rezervácia na juhu Islandu. V miestnych útesoch žije mnoho vtákov. Môžete ich vidieť, ako sa vznášajú nad morom a lovia ryby. Pobrežie je pokryté plážou s krásnym čiernym lávovým pieskom. Keď stojíte na útese v Dyrhólaey, smerom k mestečku Vík je nádherný výhľad. Je jeden z najkrajších pohľadov, ktoré som na Islande videl. Táto pláž bola v americkom časopise „Islands Magazine“ v roku 1991 zaradená medzi 10 najkrajších pláží na svete. Na obzore v diaľke môžete vidieť tiež lávové výbežky Reynisdrangar.
Dávajte pozor a nechoďte príliš blízko k okraju útesu. Často sú cestičky ohraničené lanami. Tieto povrazy by ste nemali prekročiť ak chcete zostať v bezpečí. Na Islande fúka veľmi silný vietor, môže sa tak veľmi ľahko stať, že cez útes prepadnete. Kúsok ďalej, na trávnatom výbežku je tento nádherný maják.
Dve noci sme zostali v mestečku Vík, ako sa ukázalo, bol to dobrý východiskový bod. Tento Islandský maják sa nachádza tiež v Dyrhólaey. Maják dokonca slúži aj ako malý hotel, zmestí sa sem 5 hostí, sú tu dve dvojlôžkové a jedna jednolôžková izba. Maják bol postavený v roku 1927.
Stokksnes
Pokiaľ plánujete prejsť Island autom, určite sa vopred informujte, ktorá z ciest je otvorená. Cesta č. 1 okolo Islandu je prejazdná ako jediná počas celého roka. Niektoré cesty sú však občas uzavreté aj na konci mája. Aj k tomuto miestu vedie štrková cesta, ak by sme nemali pohon 4x4, pravdepodobne by sme sa na toto krásne miesto nedostali.
Krajina na Islande sa mení pravidelne po pár kilometroch. Cestovať autom z požičovne bola výborná voľba. Každú chvíľu som mal chuť niekde neočakávane zastaviť či preskúmať okolie. Tak tomu bolo aj na tomto mieste. Z domu som si zobral gumáky aby som mohol bez problémov chodiť premoknutej tráve či pobreží bez toho aby som sa bál, že prídem o topánky. Aj pri tejto fotografii som so statívom stál v bačorine, je jedna z mojich najobľúbenejších.
Tento kostol sa nachádza neďaleko mestečka Búdir, je nádherný, čo myslíte?
Hora Kirkjufell
Hora Kirkjufell je opäť ikonickým miestom, má výšku 463 metrov. Je možné sa dostať až na vrchol, trvá to asi 1,5 hodiny. Osobne som sa tam nevyštveral ale viem si predstaviť, že výhľad by stál za to.
Ak si chcete pozrieť viac mojich fotografií nielen z Islandu, nájdete ich v galérií čiernobielych fotografií na mojej stránke. Nové fotografie priebežne dopĺňam.
