...náklaďák na odvoz narezanej metrovice a drvička konárov. Na pozemku „pri veži“, tesne pred bývalými saleziánmi (alebo bývalým hotelom), ktorý patrí istému Miroslavovi S. zo Šale, sa evidentne chystá výstavba.
Dá sa nejako zabrániť výstavbe v záhradkách?
Spomínaný pozemok bude mať majiteľ náročné zhodnotiť výstavbou, pokiaľ nepôjde mimo zákon. Pozemok totiž nie je záhradka, je definovaný síce ako ostatná plocha, ale v územnom pláne sa tam nachádza les, takže sa nemôže ani riadiť zákonom, ktorý by mu umožnil stavať rekreačné bývanie do 300m2 zastavanej plochy.
Lenže tento pán nie je jediný špekulant s pozemkami. Sú mnohí iní, ktorí majú kúpené pozemky, ktoré sú záhradkami, je na nich elektrina, prípadne vybudované studne či vrty. Najvýznamnejšou špekulatívnou investíciou je výstavba rekreačných domov v oblasti Nápojiská, ktorú zastrešuje Marek D. z Devínskej Novej Vsi. Na jeho meno je napísaná len jedna, či dve záhradky v danej oblasti. Jeho sestre však patrí ďalších osem, či deväť pozemkov. V súčasnosti už má vydané právoplatné stavebné povolenie a pozemok stihol ešte na jeseň 2017 predať a hneď sa na ňom začala výstavba. Tejto výstavbe sa však už, žiaľ, nedá zabrániť. Okrem takýchto špekulácií je množstvo majiteľov záhradok v oblasti Biela studnička, alebo Strmý bok, ktorí chcú svoje pozemky buď zhodnotiť alebo ich využívať ako rodinné domy a postavia ich ako rekreačné bývanie s celoročným použitím. Zastaviť túto výstavbu je náročné, ale možné.
Tri cesty obmedzenia výstavby v záhradkách a ešte jedna možnosť
Nazval by som ich príliš komplikovaná, nemožná a takmer sci-fi. Príliš komplikovaná je cesta rozličných čiastkových opatrení. Čiže rozličné VZN, ktorými by sme obmedzovali výstavbu, prístupy k pozemkom, či parkovanie v lese. Toto riešenie je na druhú stranu najdostupnejšie, lebo závisí len od našich poslancov a nášho úradu. Nájsť však v rámci zákonov možnosti na vytvorenie účinných VZN je náročné (VZN nesmie byť nad rámec zákona a nesmie ho opisovať). K tejto možnosti patrí aj rokovanie s Okresným úradom Bratislava, odborom starostlivosti o životné prostredie, ktoré sa k mnohým výstavbám vyjadruje (žiaľ kladne) a tiež so Štátnymi lesmi, ktoré podobne ako životné prostredie vydávajú len kladné stanoviská k výstavbe.
Riešenie na úrovni mesta sa ťahá roky
Druhá možnosť, nazval som ju nemožná, je možnosť úpravy územného plánu mesta. Dnes platia Zmeny a doplnky územného plánu 2 (ZaD 2), na rokovaní sú aj ZaD 4, lenže tie sa už 5 rokov (minimálne) nepohli, neprešli ani cez komisiu pri mestskom zastupiteľstve. A to nehovorím, že ZaD 4 sú pre Dúbravku sporné (Veľká lúka, Lamenice). Územný plán dnes hovorí, že záhradky v lese sú stabilizované územie. Malo by sa tam stavať, len v rozsahu jestvujúcej okolitej zástavby. Hlavné mesto SR Bratislava si toto vysvetľuje po svojom a vydáva záväzné súhlasné stanoviská na viacpodlažné stavby s veľkou zastavanou plochou, ktoré nie sú charakteristické pre danú lokalitu. Prešli už tri stavby (dve v lokalite Nápojiská a tretia na Ferencovej dráhe). Rovnako si Hlavné mesto SR Bratislava vykladá aj integrálnu ochranu lesa na Devínskej Kobyle a jeho rekreačnú funkciu, ktorá sa explicitne v ZaD 2 spomína. Mohli by sme v záhradkách zadefinovať index zastavanosti, resp. určiť maximálnu možnú zastavanú plochu. Museli by sme presvedčiť niekoľko starostov mestských častí a presvedčiť aj mestských poslancov o opodstatnenosti tohto kroku. Je možné, že by to šlo do ZaD 5, lenže to bude tak o 10 rokov a potom už nebude treba nič regulovať, lebo všetko bude zastavané. K tejto možnosti ešte patrí rokovanie s mestom o vydávaní záväzných stanovísk k investičným zámerom, ktoré odporujú tomu, čo je explicitne napísané v ZaD 2. Napríklad o ochrane integrity lesa na Devínskej Kobyle. Alebo je tu ešte možnosť požiadať poslancov mestského zastupiteľstva, aby sa Zmeny a doplnky územného plánu neschvaľovali ako celok za celé mesto, ale per partes pre jednotlivé mestské časti, čo by bolo flexibilnejšie a transparentnejšie.
Stavebný zákon sa už roky láta
Napokon sci-fi cesta. Už dlhšie sa hovorí o zmene stavebného zákona. Aj v tomto čase, ako mám informáciu z parlamentu, sa o zmene hovorí. Zákon však pravdepodobne pôjde cestou širších definícií, nebude konkrétny. No napriek tomu i tu je možnosť niečo urobiť. Je tu možnosť vložiť paragraf o stavebnej polícii a riešení čiernych stavieb, lebo aj tie vznikajú v lese. Tiež možnosť jasnejšieho rozdelenia kompetencií v územnom plánovaní. Tu mám na mysli, že bez jasne určených pravidiel v danej lokalite (regulácii) sa nesmie stavať. A potom treba na to pridať i balík peňazí a jasne určiť odkiaľ tie prostriedky budú.
Kúsok optimizmu na kopci pesimizmu
Strašne sa pozerá na to, ako do lesa jazdia nákladné autá, miznú stromy, po turistických trasách jazdia džípy... Ale ešte stále je šanca. Žiaľ stojí to takto: buď teraz hneď, lebo potom už bude neskoro. Poslanci na miestnej úrovni majú svojich žolíkov. Tým žolíkom je spracovanie zonálnej štúdie, ktorá spodrobní územný plán (nebude ho meniť, ostane zachovaná funkcia záhrad). Proces spracovania zonálnej štúdie bude nejaký čas trvať, výhodou však je možnosť vyhlásenia stavebnej uzávery. Toto všetko sa dá zrealizovať na miestnej úrovni. Len musíme dúfať, že okresný úrad bude aspoň trochu spolupracovať a stavebnú uzáveru nám nebude vracať 4 roky do zastupiteľstva. Na konci je ale opäť na ťahu mesto, ktoré následne premietne výsledok zonálnej štúdie do územného plánu mesta. Kto chcete sledovať, ako to zastupiteľom, poslancom pôjde, už zajtra 17.4.2018 je prvá bitka. Poslanci budú schvaľovať zadanie zonálnej štúdie. Máme tak malé svetielko na záchranu vzácneho územia, ktorým Devínska Kobyla bezpochyby je. Osobne sa nevzdávam a pokúsim sa urobiť, čo budem vedieť, aby Devínska Kobyla ostala zachovaná aspoň pre generáciu našich detí.
