Napchám ich do ruksaku, niečo napchám do seba a do mobilu napchám tri a polku jack. Lejúc do seba benzín v podobe rôznorodej muziky kráčam do mesta, kde tesne po príchode trebárs do kaviarne vybavím dva telefonáty. Cestou kamsi inam píšem sms, že budem chvíľu meškať. Tesne pred príchodom odpoviem cez telefón, že už som tesne pred príchodom a myslím si, že mám kľud. Nemám kľud. Ahoj, mami... okolo pol jednej. Musím končiť, mám telefón. Čau, čo by si rád? Hej, tak, ako som povedal. Maj sa. A ochvíľu opäť niečo podobné.
Dnes som ho skúsil vypnúť. A mám pocit, že mi veľa vecí ušlo. Mobil je pokrok a ja som urobil krok späť jeho ignorovaním. Len som sa mu skúsil na jeden deň otočiť chrbtom. Ale on na to nezabudne a raz mi to vráti. Možno aj tak, že mi už nezazvoní. On má proste kontakty.
