Politike sa vyslovene nevenujem, ale zaujíma ma a snažím sa byť v obraze. Prečo teda nevyužiť šancu ísť sa pozrieť na názor viacakoštyridsaťpercentného človeka, resp. jeho viacakoštyridsaťpercentných kolegov. Nieže by som ho nepoznal, ale aj tak som mal chuť ísť sa pozrieť, keď už na nič iné, tak aspoň na baby z Rozsutca a psychiku davu.
Dohodli sme sa menšia partia, dali sme predmíting polhodinu pred začiatkom, keďže sme mali predtuchu, že ak nechceme stáť, nebolo by odveci nechať si miernu rezervu. Rezervu sme nechali, čo však (ako sa neskôr ukázalo) veľmi nepomohlo. Po vstupe do budovy konania som si chvíľu zvykal na oranžovú, potom prehodnotiť situáciu, či mám na tú šišku naozaj chuť a pomalým krokom do samotnej sály. Veľkým ujom sme sa asi zdali podozriví. Síce sme kazili vekový priemer, ale to predsa nie je dôvod na to aby sme si museli rozopínať bundy a sľubovať, že pod nimi protismerovské transparenty nemáme. Hádať sme sa nechceli, tak nás teda pustili. V sále plno, tak sme sa presunuli na balkón nad sálou. Tu sme sa už usadili a čakali, čo sa bude diať.
Prvý dojem pre mňa bol, že s vekom pod 45 toto nie je nič pre mňa a radšej nech vypadnem. Obrázky ruží podmáznuté hudbou zo starej školy, pohodlné sofa, k tomu ladiace stolíky s nachystanými fľašami minerálky a podo mnou milión dôchodcov bijucich sa o miesta v prvých radoch. Tak si počkám, veď sa to nejako vyvinie...
Svetlá zhasli, z veľkoplošnej obrazovky zmizla ruža a nahradilo ju vysoko emotívne video. Nervy šklbajúca hudba na pozadí, čistá kritika momentálnej vlády a vraj fakty. O nezamestnanosti a HDP, dôchodkoch, inflácii a tak. A krátke nebolo, a koho vytáčala reklama z Lidla, kde najprv povedali hmotnosť a potom cenu a potom to zopakovali s vymeneným poradím, toho by toto vytáčalo asi ešte viac. Ak s tým teda nesúshlasí.
Prišiel moderátor, privítal ich všetkých, privítal Drišľak. Prišiel Drišľak, privítal ich všetkých zahral na cenko a nálada dole robila inkrís. Ja som videl týchto pánov prvýkrát, počul som ich prvýkrát a viac ich počuť nemusím. Dohrali a nasledoval prieskum. Robil ho ujo Drišľak a pýtal sa, kto je náš idol. Ďalej, ako do prvého radu nedočiahol, a aj keby, asi by sa odpovede príliš nemenili. Na čele sa pretekali oný spievajúci ujo a ujo Fico. Nevyhral nik, každá osoba ich mala oboch za modly.
Dohrali a zjavil sa ujo Paška a šokoval. Stretnutie s Ficom a kamarátmi sa mení na stretnutie s kamarátmi. Fico má vraj horúčku, tak sa nám prihovorí z obrazovky. Tak sa nám prihovoril z obrazovky (pozor, tiež vysoko emotívne) a pána P vystriedal pán moderátor a už sa tam hrnuli kamaráti.
Bolo ich 5 a Zilvarovi kúpili tiež oblek. Každý príhovor bol navlas o tom istom, a teda o blížiacom sa dni žien a o tom, aké sú potrebné. Prítomné ženy zjavne uchvátila galantnosť prihovárajúcich sa a tlieskalo sa nahlas a zruzumiteľne. Tieto príhovory trvali necelých dvadsať minút a potom sa ešte chvíľu porozprávali na pohovke. Veď o tom, že ľudia potrebujú istoty a istoty sú oni, tak majú voliť jedenástku.
Majte sa pekne, šťastnú ruku vo voľbách a podobne. Tu som si uvedomil, že som zle pochopil slovo stretnutie a že teda priestor na otázky z radov ľudu nebude. Dalo sa to síce čakať, ale aj tak sa mi to nepáčilo. Nutkanie zakričať niečo v zmysle "A rozhovor?!?" nebolo také silné a navyše som sa nemohol dočkať Drišľaku, ktorý to mal opäť roztočiť. Roztočil. Dav svorne spieval ódu na Fica a my sme sa len ticho pýtali, či to myslia vážne. Zjavne áno. Neskôr prišlo pár dvojzmyselných slovných spojení v texte just another piesne a za nami sediaca teta to okomentovala: "Takéto dnes vy mladí počúvate, čo?". Áno teta, takéto.
Ostali sme dvaja, keďže zbytok partie odišiel už po odchode kamarátov. Že si ešte počkáme na Rozsutec a onoho švárne dievčence, Rozsutec prišiel, ale o pár rokov starší, tož sme sa pobrali aj my.
Skúsenosť zaujímavá, sledovať reakcie ľudí ešte viac a šišky vraj neboli najlepšie. Nabudúce nie, toto nie je debata, toto je fakt len reklama. Chcel som byť v obraze, nedozvedel som sa nič nové. Bolo to zlé divadlo. Ale cieľová skupina sa bavila, takže ako kondicionér lojality k ujovi šéfovi, ktorý pridá a nič okrem hlasu si neprosí, to bolo účinné. To, žiaľ, uznať musím.
P.S.: Televízor sa zapína, nie otvára. Ale ujovi Paškovi to nehovorte ;)
