Žila som ako vy, ako ty, žila som, pretože mi to prišlo ako jediná správna cesta. Robiť to čo treba. Iba tak žiť. Prežívať. Robiť každý deň to isté, cez víkend mať zábavu, v pondelok sa vrátiť do pracovného kolotoča, upratať, navariť, prichystať, zariadiť, vybaviť... a cez víkend sa opäť odreagovať.
Nie.
To mi nestačí.
V skutočnosti to nie je také ťažké, ako to vyzerá. Stačí sa naučiť hovoriť „nie“. Povedať „nie“ starej kamarátke, od ktorej nedostávaš nič, iba karhanie. Povedať „nie“ svojmu šéfovi, ktorý využíva tvoju dobrotu. Povedať „nie“ priateľom, ktorý ťa volajú v piatok do mesta. Povedať „nie“ sama sebe. Povedať „nie“ všetkým negatívnym ľudom vo svojom živote. Povedať „nie“ všetkému, čo ťa nerobí šťastnou.
Ľahko sa to hovorí. Ale ver, ešte ľahšie sa to robí. Buď sebec, buď pozitivista, buď vizionár a dúfaj v dobrý koniec. Ver, že všetko, čo ťa robí šťastnou, ťa posunie k tomu správnemu cieľu.
Nie vždy to vyjde. Ale vždy o stojí za to, aspoň to vyskúšať.
