Vždy si si ho predstavovala ako ju. Nádhernú vílu celú v bielom, s dlhým priesvitným plášťom až po zem a s nohami, ktoré nemajú začiatok ani koniec. Predstavovala si si ju, ako sa zhora díva a len tak si prstom ukáže na kohokoľvek. A usmeje sa na neho. Na niekoho viac, na niekoho menej a na niekoho vôbec. Záhadná víla, s ktorou chcú byť všetci kamaráti.
Áno, každý chce byť šťastný. Ale čo je to byť šťastný? Kto to vie definovať? Je jednoduché niečo chcieť a nevedieť čo. Skús mi to povedať. Skús to opísať. Ten pocit, keď si šťastná.
Šťastie je, keď sa ráno zobudíš a máš dôvod na úsmev. Keď sa usmievaš pri raňajkách, v aute pri ceste do práce, počas pracovného obeda, večer keď sa ponáhľaš domov. Šťastie je, keď ťa doma čaká niekto, s kým sa o to môžeš podeliť.
Šťastie je, keď nie si sama. Keď máš rodinu a priateľov, ktorí ťa podržia za každú cenu. Keď môžeš niekomu plne dôverovať, keď sa nemusíš báť povedať pravdu nahlas, keď sa má kto s tebou tešiť z tvojich úspechov, keď ťa niekto objíme v zlom období.
Šťastie je, keď si slobodná a môžeš sa rozhodnúť. Keď máš tú šancu niečo zmeniť a keď to tak urobíš. Šťastie je spoznať svoje chyby a poučiť sa z nich. Keď dokážeš odpustiť a keď ti je odpustené. Keď dokážeš prijať prehru a keď vieš víťaziť.
Šťastie je, keď si spokojná so životom, ktorý žiješ. Pretože aj ten najhorší deň má iba dvadsaťštyri hodín. Aj tá najhoršia búrka má svoj koniec, aj ten najväčší problém má svoje riešenie. Leto pred sebou posiela zimu, aby sme sa na neho viac tešili. Slnko pred sebou posiela oblaky, aby sme si viac vážili jeho lúče. Zdravie občas pošle na návštevu chorobu, aby sme ho nebrali ako samozrejmosť. Šťastie pred sebou posiela smútok, aby sme si viac cenili náš úsmev.
Šťastie nie je víla, ani štvorlístok či podkova. Nedostáva sa na prídel a nekupuje na blších trhoch. Šťastie máš aj ty. Iba ho nevidíš, pretože stojí za rohom.
Šťastie je uvedomiť si, že už teraz si šťastná. Každý deň, aspoň na pár chvíľ. No a najväčšie šťastie je, keď sa naučíš vážiť si tieto chvíle.
