Máš strach z lásky. Čo ak sa sklameš a bude to bolieť? Ako toľko krát doteraz. Čo ak to nebude ono a niekomu ublížiš? Alebo ublíži on tebe? Nič viac len strach. Máš strach, že nič lepšie už nepríde a tak donekonečna ustupuješ a zachraňuješ niečo, čo malo už dávno umrieť. Máš strach, že zostaneš sama. Vrháš sa do toho po hlave, akoby to malo byť to posledné, čo príde.
Máš strach, že niečo pokazíš. Že urobíš chybu a budeš za ňu musieť pykať. Máš strach, že nebudeš dobrá partnerka, že si nezvykneš na iný režim, iné dni, iný život. Máš strach sa do toho oprieť naplno, pretože život ťa naučil, že sa to neoplatí. Máš strach veriť, pretože vieš, že každý do jedného už niekedy sklamal.
Máš strach... Jedno slovo. Päť písmen. Päť písmen, ktoré ti riadia život. Aké ťažké je si to priznať. Bojíš sa, že to nezvládneš, že zlyháš, že sa vzdáš. Bojíš sa žiť podľa seba, pretože to vraj nie je jednoduché. Bojíš sa zodpovednosti a všetkého čo nepoznáš. Bojíš sa odísť, zmeniť, vyskúšať. Bojíš sa, že si to všetko nezaslúžiš.
Bojíš sa byť šťastná.
No nakoniec to aj tak zvládneš. Ako prvé kroky, prvé bozky a prvé lásky. Raz to príde. Nepýtaj sa kedy ani kde. Možno zajtra. Len sa toho nesmieš báť. Musíš sa naučiť nemať strach a potom... potom budeš šťastná.
