Nakoniec sa zastavia. Ponoria sa hlboko do mojich, strastia sa v nekonečnom oceáne túžieb, ktoré sa bojím vysloviť nahlas. To je to miesto ktoré chcú objaviť. Zobrať si baterku a lupu a pozorne preskúmať každé temné zákutie. Objaviť miesta, ktoré nikto predtým neobjavil. Rozlúštiť hádanku schovanú za každým pohľadom.
Tvoje oči.
Vždy zmenia farbu ked sa na mňa dívaš pridlho. Desiatky malých iskrišiek poskakujú naokolo a zapaľujú malý plamienok, ktorý sa každou minútou mení na stale horúcejší plameň. Tmavý, ako tvoje myšlienky, ktoré splašene behajú hlavou. Vtedy majú farbu ako ticho pred búrkou. Netuším, čo sa stane, ale viem, že to príde, rychlo, búrlivo a neodbytne.
Ráno keď sa zobudíš a prvý krát otvoríš oči, majú farbu ako svitanie. Svetlé, chladné a svieže, s predvesťou pekného dňa. Vždy, keď sa slnko prederie cez zle zastrené závesy a tenký pramienok nového dňa ťa pošteklí na tvári; vtedy sa na teba pozriem. Zbožňujem ten moment, keď sa nám pohľady stretnú, ráno v posteli. Za dve krátke sekundy stratená v tvojich očiach prečítam všetko, čo mi chceš povedať.
Nič nemusíš hovoriť.
Tvoje oči mi to povedia za teba.
