Zabudla si, ako chutia pery, ktoré milujú. Chutia inak ako všetky ostatné. Trochu sladko, nervózne, so štipkou odvahy a čerstvou dávkou nedočkavosti. Zabudla si, ako chutia raňajky do postele a popcorn v kine z jedného vrecka. Zabudla si, ako chutí ten radostný pocit, keď si otvára darček od teba. A usmieva sa.
Už si zabudla, ako vonia spoločná prechádzka na jeseň. Ako vonia pánsky sprchový gél a čerstvo umyté vlasy. Ako vonia byt, keď odchádzaš posledná. Ako vonia spoločná káva zavčas ráno. Tie vône si predsa tak milovala!
Zabudla si, aké pohodlné je ležať niekomu na pleci a sledovať večerné správy. Aké detsky krásne je držať niekoho za ruku. Zabudla si, aké je hladiť po líci a nešikovne zotrieť omrvinku z brady. Aké je to, dotknúť sa letmo, keď sa zdá, že sa nikto nepozerá.
Zabudla si, ako dobre znie pieseň, v ktorej ste našli vlastný skrytý význam. Zabudla si, ako znejú tie tiché a krásne slová, ktoré si si rada nechávala šepkať do ucha. Ako znie tvoj vlastný zamilovaný smiech. Pretože ten je tiež iný, ako ostatné. To spoznáš, to počuješ. Že tento smiech je z lásky.
Už si zabudla, ako vyzerajú šťastné zamilovené oči? Majú široké zreničky a kúsok lesku naviac. Dobre sa do nich pozerá. Zabudla si, ako vyzerá spoločná posteľ, ako vyzerá pánske tričko prehodené cez stoličku pri počítači. Zabudla si, ako vyzerá deň, ktorý nezačínaš sama. Zabudla si, ako vyzeráš, keď si naozaj zamilovaná.
Zabudla si to všetko. Bolo to dávno. Zabudla si na tie zmysly, vône a tvary, tie zvuky, pohľady. Tak si, prosím, spomeň. A povedz, že si ešte úplne nezabudla,
ako chutí láska.
