Máš svoje chvíľky. Občas by si bola najradšej sama, len so svojimi myšlienkami a nesplnenými snami. Obetovala si ich, aby sa iní mali dobre. Niekedy nemáš silu ráno vstať a začať deň. Niekedy máš chuť zostať ležať, zavrieť oči, nemyslieť na nič a načerpať energiu. No neurobíš to. Nájdeš ju v sebe, premôžeš sa lebo vieš, že ty si tá, na ktorú sa spoliehajú iní. Vážia si ťa. O tom niet pochýb. Ale zabúdajú to dávať najavo. Veď ty to vieš, načo ti to pripomínať? Nie. Ty si žena, a potrebuješ to počuť. Potrebuješ počuť, zlatko ľúbim ťa, mami ďakujem, dcérka, som na teba hrdá. Potrebuješ cítiť lásku ktorú dávaš všetkým a pre seba ti neostáva.
Vtedy sedíš večer na balkóne, tak aby ťa niekto nevidel, ležíš na posteli schúlená do klbka, prechádzaš sa sama mestom a blúdiš neznámymi ulicami. Bolí ťa duša, zlomená a utrápená. Štípe ťa tá bolesť, niekde v tebe. Vieš, že niekto tu musí byť ten silný, ten, čo má na všetko odpoveď, ten čo vždy pomôže, vyrieši problém, nezabudne na nič podstatné. Ten človek, na ktorom to stojí a padá. Ten, na ktorého sa bezhranične spoliehajú jeho najbližší.
Ja viem, že si to ty. Viem, že si potrebuješ poplakať a preto plač, ak to tak cítiš. Buď smutná a neskrývaj to za úsmev. Buď veselá ak na to máš dôvod a my sa budeme smiať s tebou. Vzdaj sa, ak už nevládzeš. Viem, že si silná a dokázala by si vyhrať akúkoľvek vojnu. Ale občas je prehra veľké víťazstvo. Neboj sa priznať svoju náladu, nesnaž sa byť perfektná. My ťa milujeme, aj keď ti to zabúdame hovoriť.
Nebuď samozrejmá, všadeprítomná a ochotná vyriešiť akýkoľvek problém. Buď sama sebou, pre seba, pre nás. Podeľ sa o svoju silu, miluj, staraj sa, no nezabúdaj, že nie sme len my. Si aj ty. Mama, ktorej ďakujeme za všetko.
