Tebe sa to ešte nestalo? Že si niekoho zoznámila, a oni to spolu začali brať až príliš vážne? Je to krásne. Ale každá ruža má svoj tŕň. Bolí to, aj napriek všetkému krásnemu, čo vás čaká. Sebecké, viem, nemusíš mi nič hovoriť. No už to nie som iba ja a ty, už si to ty a on, ona a ty, a ja sa z toho teším. Úprimne. Istý čas. Potom začnem byť sebec, áno, odporný sebec mysliaci na svoje blaho. Chýbaš mi, chýbajú mi tie nočné telefonáty, ktoré už spolu nevedieme. Chýbajú mi tie dvojzmyselné narážky, ktoré už viac nevyslovíš, aspoň nie nahlas. Chýba mi ten spriaznený pohľad, keď iba ja a ty vieme o čo sa jedná. Chýbajú mi voľné dni, kedy sme sa venovali iba sebe a ohovárali svet. Všetko mi to chýba. Veľmi.
Som sebec. Ty sa teraz tešíš, prežívaš najkrajšie obdobie, a chceš sa o to so mnou podeliť. Chceš, aby som sa tešila rovnako, aby som sa smiala na vašich spoločných zážitkoch. A ja to robím, pretože je to tak správne. Ale večer si ľahnem na gauč, pozerám staré fotky a v hrdle sa mi robí hrča. Nedokážem sa tešiť, a nenávidím sa za to. Ty máš všetko, a ja som prišla o spriaznenú dušu. Ty to nevidíš. Necítiš. Nemáš dôvod. Som dobrá herečka. A mám ťa rada. Nechcem ťa ťažiť mojimi pocitmi, kaziť náladu, vyvolávať ten hrozný pocit viny. Nie. Ja si budem radšej ďalej trpieť vo svojom prázdnom svete a čakať, kedy sa vrátiš.
Som sebec. Ty ma teraz potrebuješ ešte viac. Potrebuješ počuť môj názor, vedieť, že je to správne, zistiť, či je to takto dobre. Potrebuješ sa s niekým podeliť o pocity, o prvú hádku, o nevydarený výlet, o skvelý obed a o kino, kde ste vôbec nepozerali film... A ja by som tu mala byť. Pre teba. Pretože tak to robia spriaznené duše. Tak to robia najlepší kamaráti. Tak to robia všetci. Iba ja som sebec. Ja viem, že ťa to ešte zaujíma. To, čo cítim ja. Že aj ja mám ešte život, a každý deň ho žijem odznova. Že aj ja mám nejaké príhody o ktoré sa chcem podeliť. Že aj ja ťa potrebujem, minimálne tak, ako ty mňa. Viem to. Prepáč, už to nebudem riešiť. Teraz hráš jednoducho prvé husle ty.
Mám ťa rada, a viem, že to chce čas. A ja zas nebudem sebec, a ty tu zas budeš pre mňa. A ja pre teba. Ako kedysi.
A možno ma raz pozvete na svadbu, a ja sa prídem podpísať do kolónky „svedok“, budem mať zas hrču v hrdle a budem šťastná, tak ako som mala byť šťastná od začiatku.
