Kauza Tichá a Kôprová dolina neutícha ani po 3a pol roku. Verejnosť je, bohužiaľ, informovaná trochu jednostranne. Médiáčasto uprednostňujú senzácie pred objektívnym pohľadom. Často som bol svedkomtoho, že oficiálne stanovisko lesníkov či Štátnej ochrany prírody bolozostrihané na niekoľko viet, zatiaľčo väčšinu priestoru dostali rôznemimovládne organizácie. Treba však aj pripustiť, že ani oficiálne vyhlásenia,ktoré sa do médií dostanú, nie sú práve divácky pútavé a verejnosť prílišnepresvedčia.
Výsledkom tohto prístupu je, že informovanosť verejnostio skutočnej situácii v týchto dolinách je slabá. Často bývam prekvapený, akú nepresnúpredstavu ľudia o kalamite v Tichej a Kôprovej doline majú. Keďniekomu ukážem fotografie, spýta sa“ „A to sa hádate o toto???“
Preto som rozhodol postupne vysvetliť a najmä ukázať,o čo v tomto preslávenom spore lesníkov a ochranárov naozaj ide.Niekto sa možno bude cítiť dotknutý. Nad obrázkami z týchto dolín ako kebyvládlo moratórium. Ochranárski aktivisti radi ukazujú len drobné ľúbivédetaily, u ktorých sa často ani nedá overiť, kde vlastne boli fotografovanéa najmä, ktoré nie sú vyjadrením priemerného stavu kalamitných plôch,ktoré sú predmetom sporu. „Priemerná pravda“ je trochu iná, občas fádnejšia,pre neinformovaného možno aj šokujúca.
Pre začiatok si ukážeme, ako vlastne vyzerajú kalamitné plochy, ktorési zobrali ochranárski aktivisti pod svoje ochranné krídla a povieme sio niektorých ich vlastnostiach.
Umiestneniea veľkosť kalamitných plôch
V novembri 2004 sa Tatrami prehnala veterná smršť. Jevýsledkom je najväčší veterný polom aký si dnešné generácie Slovákov pamätajú.Údaje o výmere kalamitných plôch sa rôznia, presiahla však 10 000 ha.Hneď od počiatku spôsobila kalamita veľkýa vcelku pochopiteľný rozkol medzi ochranármi a lesníkmi. Ochranári,ktorí sa desaťročia snažili, aby sa v dolinách nezasahovalo (či to bolosprávne, povieme si nabudúce), neboli samozrejme šťastní, že zrazu by sa tumalo začať konať podobne, ako v bežných hospodárskych lesoch. Lesníci zaspre takéto situácie majú storočiami preverený postup, ktorý je síce možnév rezerváciách trochu „zjemniť“, nie však celkom ignorovať (viac niekedy nabudúce).Jediným východiskom najskalnejších ochranárov bolo tvrdiť, že kalamita nebolažiadnou katastrofou, dokonca naopak, že nám ju „samo nebo zoslalo“ a že ažveternou smršťou vznikla v Tatrách skutočná divočina. Samozrejme, tentopopis stanovísk je len generalizáciou, existuje celá škála prechodných názorov,ale o tom tiež niekedy neskôr.
Po relatívne krátkych sporoch, či ponechať bez zásahu ajtzv. veľkú kalamitu (obr. 1) v okolí tatranských stredísk, sa ochranári nakoniec rozhodli, že svoje úsilie budú venovať len vybranej časti kalamitnýchplôch – relatívne malých a od ostatného kalamitiska oddelených plôchv Tichej a Kôprovej doline.
Obr. 1 Ponechanie obrovskej nepriechodnej a vysokohorľavej plochy v okolí tatranských osád a frekventovanej Cestyslobody, sa nakoniec aj najskalnejším ochranárom zdalo nereálne. Preto satakmer okamžite začalo s jej spracovaním. Časť v popredí obrázku užje čiastočne spracovaná, plochy ďalej vzadu sú stále pokryté ležiacim drevom(stav k 22.3.2005).
Obr. 2 Na mapke máme farebne vyplnené obrysy lesaa plôch nad hornou hranicou lesa. Plocha TANAPu je zvýraznená tmavozelenoufarbou, lesy mimo TANAPu sú svetlozelené a bezlesie je biele. Plochazasiahnutá sústredenou plošnou kalamitou, na ktorej bolo povolené spracovaniedreva, je označená sivou farbou. Kalamitné plochy, na ktorých bolo spracovaniedreva zakázané, sú zvýraznené červenou farbou.
To, či bol takýto výber plôch na spracovanie či nespracovaniesprávny, si povieme v niektorom z budúcich článkov. Pre začiatok siukážeme, ako tieto plochy vyzerajú a či sú naozaj takým prírodným rajoma „divočinou“, ako radi naznačujú niektorí ochranárski aktivisti.
Obr. 3 Typický charakter väčšiny kalamitných plôchv Tichej a Kôprovej doline.Plochy sú husto pokryté ležiacimi stromami. Miestami sa vyskytujú redšie miestas postupne zanikajúcou bylinnou vegetáciou pôvodného lesa a sozmladením jarabiny, ktorá dosahovala v čase fotografovania (stavk 27. 9. 2006, takmer 2 roky po kalamite) priemernú výšku 20-40 cma hustotu asi 1 ks na m2 . Plochy sú pre človeka ako aj väčšiu zvertakmer nepriechodné. Kalamita leží na miernych sklonoch, čo umožňuje jej veľmišetrné spracovanie bez nadmerného poškodenia pôdy.
Obr. 4 – Plochy sú ľahko zápalné, napriek tomu, že aktivistiriziko požiarov radi bagatelizujú a takéto obrázky nikdy neukazujú . Horšia ako ich ľahká zápalnosť je všakskutočnosť, že sa v prípade požiaru takmer nedajú hasiť. (stav k 27.9. 2006, takmer 2 roky po kalamite).
Obr. 5 Lesný požiar sa musí dohasovať pozemne. Vrtuľníky súschopné takýto požiar utlmiť, do kalamitiska však musia vstúpiť ľudia a dokončiťhasenie, inak sa oheň rozhorí znova. Vstúpiť do takejto plochy je kvôlibezpečnosti hasičov nemožné, takže jediným riešením je nechať plochu dohorieť.Samozrejme, od takéhoto požiaru sa bez problému chytí aj les v okolíplochy. (stav kalamity k 14. 5. 2007, o problematike požiarov viacnabudúce).
Obr. 6 Iný, menšinový typ plochy. Stromy sú pováľanév smere vetra na strmších krátkych svahoch (čelá morén, náplavové kužele).Aj tieto plochy sú však prevažne v blízkosti ciest a teda umožňujúrelatívne bezbolestné spracovanie. V popredí vidíme bývalým salašníctvomovplyvnenú vegetáciu údolnej nivy. Upozorňujem na vysoký podiel zelenýchležiacich stromov, ktorý ukazuje, že časť kalamity si udržiavala atraktívnosťpre lykožrúta aj 2-3 roky po kalamite. (stav k 27. 9. 2006).
Obr. 7 Asi 95%kalamitných plôch v Tichej doline sa nachádza v blízkosti údolnejasfaltovej cesty alebo bočných nespevnených ciest. Niekedy až nebezpečne blízko– riziko zapálenia požiaru turistami je tu veľmi veľké. Cesta bola od drevaočistená krátko po veternej smršti, inak by bola nepriechodná pre lesníkov, aleaj pre turistov. (Stav k 28.6.2007 – 3. sezóna po kalamite)
Obr. 8 Vývoj nového lesa na kalamitných nie je nejako„zázračne“ rýchly. Ani v 3. vegetačnom období po veternej smršti nie jevznik nového porastu príliš badateľný. Na obrázku vidíme stav kalamityk 14. 5. 2007, ale obraz sa do jesene nezmenil. Na prelome júnaa júla sa však v tomto roku objavilo výraznejšie odumieranie smrekaspôsobené lykožrútom na svahoch v pozadí.
Obr. 9 Vďaka suchým letám nie je vývoj novej generácie lesarýchlejší ani v redších častiach kalamity. Ako vidíme, ekologické pomerytakýchto plôch sa v ničom podstatnom nelíšia od pomerov na holorubomodkrytých plochách. Kmene v popredí sú olúpané Vďaka častým kontrolámstavu napadnutia lykožrútom lesníkmi aj pracovníkmi Štátnej ochrany prírody. (Stavk 14. 5. 2007)
Obr. 10 Ani kalamitné plochy s najpriaznivejšímivlhkostnými pomermi nevyzerali 28.6. 2007 oproti predchádzajúcim rokom zásadnejšiezmenené. Lykožrút už kalamitu opustil a na svahoch v pozadí vidíme dohrdzava sfarbené odumierajúce smreky. Aj zelené smreky na pravej strane obrázkuuž boli silno napadnuté, vďaka dostatočnej vlhkosti pôdy v údolnej nivepotoka však ich koruny vyschýnajú pomalšie.
Obr. 11 Kalamitné plochy v Kôprovej doline majúz prevažnej časti odlišný charakter ako plochy v Tichej. Nachádzajú sav strmých svahoch a ich spracovanie či iné ošetrenie by bolo ťažšie,hoci určite možné. Predtým ako lykožrút zabil okolité stromy, neboli prílišnápadné – pôvodná kalamita sa nachádza uprostred obrázku (stav k 25. 7. 2007).
Obr. 12 „Vďaka“ lykožrútovi sa zviditeľnila aj kalamita nahrebeni Grúnika v Kôprovej doline. Ako vidíme, plocha odumretých stromovuž vysoko prevyšuje výmeru pôvodnej kalamity (stav k 25. 7. 2007, dnes sú užodumreté ďalšie stromy).
Videli sme teda, čo veterná smršť v Ticheja Kôprovej doline spôsobila. Podľa môjho názoru už na samotnom počiatkudošlo k určitému poškodeniu lesných biotopov a plochy pokrytéležiacimi stromami neboli pre prírodu nijakým zvláštnym prínosom, naopak boli plochami„nižšej hodnoty“ ako pôvodný les a predstavovali vysoké potenciálne ohrozeniazostávajúcich porastov. Samozrejme, v prípade kalamít strednej veľkosti,aké sa nachádzali v Tichej a Kôprovej, bolo toto poškodenie (zpohľadu celých dolín) zanedbateľné v porovnaní s poškodením aké saočakávalo a k akému už momentálne dochádza pôsobením lykožrúta, ktorý sanamnožil v kalamite. Ale o tomto až nabudúce.
