Za našich čias....
Musím sa priznať, že keď ma tento článok napadol, nemal som akúsi hlbšiu predstavu, o čom bude vypovedať. Ale o pár dní som na vlastnej koži okúsil to, vlastne znovu som to okúsil, o čom som sa rozhodol písať. Začal som cítiť akýsi hnev a chcel som sa vrhnúť na hlbokú kritiku. Počkal som však chvíľu a dnes tu sedím a píšem. Bude to mať aj nádych kritiky, ale na druhej strane sa budem krotiť a snažiť popísať mierne ľudí, starších ľudí ktorý zažili ešte iný režím, inú dobu.
Preto som si zvolil túto tému, pretože sa dosť často ocitám v situácii, kedy je na moju hlavu a osobu zosielaná kritika a poučovanie, hlavne pri návšteve starých rodičov ale aj iných členov rodiny.
Nedávno som bol skritizovaný za to, akú filozofiu vyznávam a aké knihy čítam, teda vlastne, nečítam zlé knihy, len som neprečítal knihu, ktorý jeden môj blízky, staršieho formátu, považoval za vrcholne dôležitú. Odsúdil ma a ako povedal, aj keď to vraj nerád robí, ale "mávol nado mnou rukou" a asi ma vyhodnotil ako beznádejný prípad mladého hlúpeho človeka.
Vraj sa s mojou filozofiou nikam nedostanem. Toto bolo tvrdenie ktoré ma vrcholne urazilo a zarmútilo, pretože vďaka nej som doštudoval na strednej a zmaturoval na celkom dobrý výsledok. Bol som obviňení z toho, že si myslím, že práve tá moja "pravda" je správna. Bol som poučovaní o živote, aký v skutočnoti je od človeka, ktorý si myslí, že objavil patent na pravdu. Áno, je pravda že je starší a možno má viac skúseností, ale na druhej strane, kto môže riadiť a určovať cestu inej ľudskej bytosti.
Ja som nikdy nepovedal že moja pravda je jediná svetla žiariaca hviezda podľa ktorej Traja kráľi našli Ježiška. A nikto nemá právo vravieť mi, že moja filozofia a pravda je zlá. Starší ľudia, ktorý rozdávajú rozumy na počkanie a pália ich do nás ako zo samopalu si neuvedomujú jednu podstatnú vec, alebo uvedomujú len z neurčitých dôvodov potláčajú.
Doba sa stále mení
V minulosti by vám za krádež odťali ruky, za vraždu do vás pustili 3000 voltov alebo do vás navŕtali guľku. Dnes? V niektorých prípadoch sa nič nestane, v niektorých, ak nie ste vyvolený, pôjdete sedieť. Právom, niekedy aj neprávom.
Mladí ľudia sú kritizovaní kvôli tomu, že sú lenivý a nejdú robiť. Čo ak je to úplne inak? Čo ak nie sú lenivý ale hľadajú? &len sa im nedarí pretože v pracovnej oblasti nám nepraje? Každý to možno poznáte ktorý pracne rozposielali curiculum vitae a nič. Niektorí to nepoznajú pretože mamička alebo otecko, alebo niekto známy ich šupol niekam.
To čo platilo vtedy, dnes neplatí, preto mám hlboko v srdiečku kritiku niektorých ľudí. Každí človek si musí prejsť svojimi cestami a zažiť svoje veci. Každý človek je sám za seba. Spočiatku ma hnevalo to ich večné poučovanie a spomínanie na to, ako to bolo vtedy s nimi. Ako to chodilo, ako skoro ráno chodili na pole, ako ich otcovia mlátili remeňom a neustále za všetko trestali a tak z nich vraj "vychovali" lepších ľudí. Myslíte že strach je dobrý vychovávateľ.
Ja nemám patent na pravdu. On či ona nemá patent na pravdu. Každý máme však vlastný život. Keby som žil zle alebo bol dostrihaný, asi by som nebol tam kde som. Nie som síce úplne spokojný a šťastný, a ak má ešte niekto poúča, tak ma akosi chytá nejaká tá psychická choroba a čím ďalej tým viac mám chuť nestretávať sa s ľuďmi, ktorý si myslia že majú právo ma poučovať. Nemám 15, nemám už asi 17 a neprosím ich o životné múdrosti.
Tento článok nebol ani upravovaný, všetky slová a pocity sú plne autentické. Je to trochu narýchlo, ale dúfam že si každý nájdete to svoje a dúfam, že ma po tomto článku nebudete považovať za dostrihaného mladého človeka.
