Zaslúžim si viac?
Dnes som prechádzal ulicami nášho mesta. Úplne spontánne, priam vlezlo mi do mysle vstúpila tak dôležitá otázka:
"ZASLÚŽIM SI VIAC?
Všade bolo ticho, pokoj a večernejšia hodina. Ľudia o takomto čase na seba púšťajú sprchu alebo ako jedna šťastná rodina sadajú za televíziu pozerať najnovšie časti slovenských telenoviel. Ja som o takomto čase doprial svojmu mozgu a utrápenej duši prechádzku. A práve tá ma inšpirovala zamyslieť sa. Nie však len prebrať v sebe tento problém, ale podeliť sa aj s vami o môj názor a postoj.
Pýtal som sa sám seba, či si náhodou nezaslúžim viac. Pochopenia? Rešpektu od ľudí. Viac lásky? Tých vecí, po ktorých túžim je trošku viac, ale v podstate všetci vieme kam tým mierim. Žijeme si vlastné životy. Mnohí chodia do práce, majú vlastné rodiny. Alebo, aby som nezabudol aj na moje ročníky a vekové kategórie môjho typu, mnohí z nás študujú, snažia sa skrze múdrosť dosiahnuť vlastné ciele a sny, alebo sa pokúšajú len o kus papiera, vďaka ktorému ich možno zoberú do firmy, kde hneď dostanú super miesto.
Jednoducho si kráčame svojimi životami. Občas sme pasívny a čakáme na príležitosti. Občas sa chopíme kormidla a vedieme našu loď do vytúžených prístavov. V akomsi stereotype kde všetko, čo robíme je trochu už ošumelé a automatické, sa zastavíme a opýtame sami seba, či by náhodou nebolo dobré, keby máme viac ako teraz. Nechcem tu písať len o hmotných veciach. Občas to však pri tejto podvedomej otázke smerujeme aj týmto smerom. Čo ak by som mal viac peňazí? Nezaslúžim si viac peňazí?
Tak ako sa mne dnes stalo, spýtal som sa, či si nezaslúžim viac. Možno sa aj ty, drahý môj čitateľ spytuješ sám seba túto otázku. Možno ako čítaš tieto slová, napadnú ťa hneď veci, ktoré by si si možno zaslúžil za to aký si. Za to čo robíš. Snažíš sa a nič?
Snažíš sa s ľuďmi vychádzať, dávaš im lásku ale ty sám ju nedostávaš v takej miere, v akej po nej tvoje vnútro túži?
Mnoho ľudí je práve pre presvedčenie, ktoré je nám mnohokrát ponúkané čo dáš to sa ti vráti sklamaných. Neberte to tak, že som pesimista alebo v to neverím. Nie, ja v to verím, len to beriem, tak ako mnoho vecí v poslednej dobe S REZERVOU.
Nečakám od ľudí, že mi niečo dajú. Nehovorím si, že si zaslúžim viac lásky, pretože ja tej lásky rozdávam ako piesok. Ty to od ľudí čakáš? Ak hej, tak na jednej strane robíš dobre, pretože mnoho ľudí sa riadi zlatým pravidlom aké požičiaš, také vráť. Vrátia ti lásku. Sú aj taký, ktorý ti ju vrátia aj s úrokmi. Vtedy je radosť dávať. Skutočne dostaneš to, čo si zaslúžiš, pretože títo milí a nesebeckí ľudia ta odmenia bez toho, aby si im posielal signálne vlny.
Každá minca má dve strany, to vieme každý.
Niekedy nás jednoducho len využijú a vedia nám prísť na meno len v prípade, že ich trie núdza, alebo niečo chcú - potrebujú. Ale o tomto type sa akosi rozpisovať nechcem. Každý z nimi máme skúsenosť. S týmito ľuďmi je to ako sa peniazmi. Vždy boli, sú aj budú.
Niektorí sa pýtajú či si zaslúžia viac a dumajú nad tým, píšu si zoznam PRE a PROTI, iný presne vedia.
Zaslúžim si viac! - ale pozor, aby to nebol len sebaklam a neoprávnené nadržiavanie. Záchvev a výkrik EGA.
Ak dávaš ľuďom seba. Lásku, rešpekt, pochopenie, ale od nich sa ti vracia všetko len nie láska, pochopenie, pomoc a rešpekt, hnevá ťa to ako mnoho vecí ktoré trhajú srdce, máš možnosti.
Aj keď je to niekedy ťažké, ale rozhovor pomáha.
Mňa ak niečo trápi, snažím sa prísť na riešenie. Ak ma niekto trápi a ubližuje mi, poviem mu to. Úprimne mu poviem, čo vo veci je a kde je zdroj problému. Samozrejme, občas sa aj ja urazím a neviem prekonať tú bariéru, ale občas, keď mi záleží na sebe ale aj na tom, aby ľudia okolo mňa vedeli KTO SOM, že za niečo stojím, prekonám prekážku a zabalím do slov svoje pocity a požiadavku. Požiadavku na rešpekt a úctu. Pretože ak ma niekto využíva, ak vás niekto len využíva, v jeho/ jej očiach nemáte získaný rešpekt a netoleruje vás ako človeka, ale len ako vec alebo ľudský nástroj na dosiahnutie svojho cieľa, túžob. Ak je ten človek človekom s charakterom, zamyslí sa nad svojím správaním a prestane byť voči vám slepým. Možno ho to dokonca začne mrzieť. Vy ho niečo naučíte a on vo vás začne vidieť viac. Ak to nepomôže, celá tá vec s rozhovorom, zbúrajte ten dom a verte mi, naskytne sa príležitosť postaviť nový. Neobklopujte sa ľuďmi, ktorý vám ubližujú. Majte sa trochu radi.
"Budem držať hubu a krok, aj napriek tomu, že viem čo ma zabije. Nie choroba, ale smútok, trápenie a možno aj psychika."
Priznajte si fakt, že mnohokrát vám je na vracanie nie pre to, že ste zjedli niečo zlé alebo to prehnali včera, predvčerom s alkoholom, ale pretože vám je zle od duše. Ubližujú vám, ale vy radšej budete sedieť, znášať to. Aj ja veľakrát preferujem tento postoj, pretože pasivita neprináša toľko problémov ako otvorená "rebélia". Dávate čo sa dá, viete že si zaslúžite viac, ale len mlčíte. Prečo? Máte strach? Aj ja ho mám, ale vždy usúdim, že je lepšie problémy riešiť. Veľakrát to odkladám, ale nakoniec to zvládnem a vyriešim čo sa dá. Alebo ľudia s ktorými mám problém prídu sami, pretože cítia, že sa niečo deje a v kútiku duše to aj chcú vyriešiť.
Povedzte ľuďom, že ste si vedomí toho, že si zaslúžite viac. Nie je to egoizmus. Je to normálne a ľudské. Byť dobrý nie len na okolie, ale aj na seba. Pretože ako môžete dať niečo, čo sami nevlastníte? Smutný človek asi ťažko urobí iného šťastným. Mám to odskúšané.
Ak sa aj vy pýtate či si zaslúžite viac a usúdite, že to tak naozaj je, urobte pre to niečo. Buďte aktívny. Skúste zastaviť ubližovanie voči vašej osobe. Skúste urobiť niečo pre to, aby ste to, čo si skutočne zaslúžite aj dostali. Niekedy stačí malý krok a ostatné, aj keď je to neuveriteľné, ale ide akosi samo. Viete že si zaslúžite lásku, tak o ňu bojujte. Povedzte to nahlas. Viete že si zaslúžite rešpekt, pretože každý si ho zaslúži. Urobte niečo pre to, aby vás rešpektovali. Dosiahnete to buď slovami, lebo aj dobre mierené a mienené slová pomôžu, alebo to vsadte na činy a ukážte tým, ktorý vás nerešpektujú, že aj vy stojíte za kúsok rešpektu.
Zaslúžim si viac? ÁNO/NIE- Zamyslite sa
