V súčasnej dobe sa snažím priateliť reálne, mimo facebook, ale zároveň uplatňujem rovnaké zásady. Ráno vstanem a dopodrobna zdokumentujem svoju obvyklú činnosť. Pofotím si raňajky, spišské párky s horčicou, rannú hygienu, ale samozrejme v medziach slušnosti. Zdokumentujem čo sa zmenilo od včera v mojej záhrade, v byte, garáži a nakoniec nafotím aj našu ulicu. Fotky pekne vytlačím a urobím z nich aspoň po dvadsať kópii. Cestou do práce, keď idem po ulici, zastavujem okoloidúcich, rozdám im fotografie a porozprávam im, čo som jedol, ako sa cítim, čo som všetko robil, ako som spal, aký film som večer videl a čo hodlám robiť dnes. Nezabudnem každému pripomenúť, že ho milujem a chcem byť s ním priateľ a teším sa na ďalšie stretnutie. V trolejbuse pozorne načúvam rozhovory iných ľudí a niekedy sa zapájam do ich rozhovoru. Tak isto ich všetkých ubezpečím, že ich milujem a teším sa na naše priateľstvo. V práci poväčšine fotím len pikošky, lebo práca je sama o sebe nudná, stereotypná a ja chcem byť originálny. Pofotím nenápadne kolegyňu, ktorá prišla v minisukni. Skúšam tajne aj pod stolom, lebo mám takú šikovnú paličku na mobil, selfi palička. Nezabudnem pripomenúť všetkým kolegom, že ich milujem a teším sa z nášho vzájomného priateľstva. Tesne pred koncom pracovnej doby, vytlačím a skopírujem fotografie aby som mohol cestou z práce rozdávať okoloidúcim, novým priateľom. Tak to robím každý deň a ono to funguje.
Mám šiestich nových priateľov, ktorí má milujú a sú mi neustále v pätách. Dvaja policajti, jeden žiarlivý manžel. Jeden súkromný detektív, jeden psychiater a jeden právnik.
