Novembrový marec

V novembri 1989, keď som stál v dave a skandoval hesla o odstúpení komunistickej vlády, ma ani nenapadlo, že skoro po tridsiatich rokoch tu budem zase stáť s podobnou požiadavkou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Bol som vtedy vo veku dnešných organizátorov pochodov – ALL FOR JAN. Na tieto chladné, novembrové dni nikdy nezabudnem a ostanú mi hlboko vryté v mojej pamäti. Poniektorí si tieto búrlivé dni ani nevšimli a iný zase kachličkovali kúpeľne. Keď som v piatok popoludní stál na preplnenom prešovskom námestí, akoby som sa vrátil v čase. Atmosféra, pocit spolupatričnosti a emócie ktoré zaplnili skoro celú pešiu zónu, mi vrátili nádej v tento národ a presvedčili ma, že nie sme len stádo oviec. Za dvadsaťosem rokov slobody sme dosiahli to, že opäť stojíme v desaťtisícových davoch na námestiach a štrnganím kľúčov sa snažíme vyhnať vládnucu moc zo svojich teplých kresiel. Vtedy sme bojovali za slobodu, za najzákladnejšie ľudské právo. Teraz, keď slobodu berieme ako samozrejmosť, bojujeme proti arogancii moci, za slušnosť a navrátenie krajiny občanom. Dnes už vieme, že láska a pravda zvíťazia, ale nie bez našej pomoci. V Novembri 1989 vyhnal ľudí do ulíc krutý zásah VB (vtedajšia polícia ) proti pokojnej demonštrácií študentov. Možno si to už mnohí nepamätáte, ale v ten večer niekto vypustil do éteru informáciu, že jeden zo študentov pri zásahu VB prišiel o život. Na nasledujúci deň túto správu zahlásila Slobodná Európa, rádio ktoré sme tajne počúvali. Táto informácia zapôsobila ako rozbuška a ľudia sa nahrnuli do ulíc. Po niekoľkých dňoch sa táto správa nepotvrdila a chvalabohu žiadny študent nemusel položiť život. V marci 2018 vyhnala ľudí do ulíc skutočná vražda dvoch mladých ľudí, ktorí sa mali radi, plánovali spoločnú budúcnosť a robili iba svoju robotu. Nebola to žiadna dezinformácia, ale skutočná smrť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mne sa už nebude chcieť o dve, či tri dekády znova stáť na námestí a preto Vás prosím vyhnime sa novembrovým chybám. Zásadnou chybou bolo nepotrestanie vinníkov. Keby vtedy, zodpovední boľševický predstavitelia boli spravodlivo potrestaní a oddýchli si pekne v chládku, nevznikla by ani dnešná vládnuca moc komunistických pohrobkov. Hoci vyhrali v slobodných voľbách, neoprávňuje ich to na svojvôľu a ani na uplatňovanie ich hesla – vyhraj voľby a môžeš všetko. Aj Hitler vyhral voľby a jeho voliči si určite neželali taký štýl vládnutia a ani taký koniec. Prinúťme novodobých súdruhov nech vysvetlia všetky kauzy, nech vysvetlia ako prišli k svojím majetkom. Na zodpovednosť netreba brať len mediálne známe tváre, ale aj ich poskokov, prisluhovačov, alobalistov a CTečkárov . V každom kraji ich nájdeme nenápadne poskrývaných a napojených na štátnu správu, alebo priamo sediacich v nej. Jednoducho mafiu, (a teraz nepíšem len o ndranghete ) ktorá nás dennodenne okráda a vyciciava. Počul som veľakrát názor, že to celé nemá zmysel, lebo oni každú kauzu zametú pod koberec. Doteraz im to vychádzalo, lebo obyčajní ľudia nevedia čo je DPH, nevedia ani čo je to milión, lebo ho nikdy nevideli naživo, až pokiaľ im ho neukázal v priamom prenose spanikárený, komunistický, zlodej - premiér. Takisto nevedia čo sú to európske fondy, dotácie, predražené tendre a zmanipulované súťaže. Lenže smrť si vedia predstaviť dobre, lebo skoro každý z nás s ňou prišiel do styku, hoci len vzdialene. A ohavná vražda novinára a jeho priateľky len preto, že odhalil mafiánske štruktúry siahajúce až k boľšvickému premiérový, tak to je už nestráviteľné.

SkryťVypnúť reklamu

Tu sa musím ešte raz vrátiť k Novembru 1989. Vtedajšia vládnuca moc mala pod sebou všetky silové zložky, armádu, políciu, súdy, prokuratúry, presne tak ako to má dnešná strana a vláda. Napätie v spoločnosti bolo podobné dnešnému, a to spolu s plnými námestiami postupne vyprevadilo komunistov do zabudnutia. My sa ale nenechajme oklamať kozmetickými zmenami a tentoraz to dobojujme do konca, aj s trestnoprávnou zodpovednosťou. Nestačí vymeniť ksichty za tváre, ale treba vymeniť systém. Party sa skončila, súdruhovia.

Jozef Mathia

Jozef Mathia

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nie som finalista Vyvolených, nemám politickú minulosť, nemám milenky z radov televíznych moderatoriek, nezomieram na rakovinu... vediem obyčajný život, ale sem tam niečo napíšem... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

276 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu