Nedávno uverejnila jedná komerčná televízia v svojich hlavných správach reportáž z bazénov na zemplínskej Šírave. Bazény patria pod obec Kaluža, ktorá ich prevádzkuje. V reportáži usmiate a opálené dievčiny opisovali pohodu a skvelú atmosféru na tunajšom kúpalisku. Všetci opýtaný si nevedeli vynachváliť dovolenku strávenú práve tu. Na záver redaktor pochválil služby a pozval nás, divákov k Slovenskému moru. Keďže aj v ďalších dňoch hlásili tropické horúčavy, pozvanie som vzal vážne a ráno som vyštartoval. Na kúpalisko som dorazil asi o desiatej hodine. Pohodlne som zaparkoval, kúpil si lístok a ponáhľal som sa k bazénom. Keďže pre celý areál je asi päť ležadiel a aj toľko slnečníkov, zložil som sa na trávnik blízko vstupu. Bazén vyzeral čisto a voda bola viac ako príjemná. V samotnom areáli je jeden bufet kde sa podáva slovenská klasika. Hranolky, langoš, fazuľová polievka a vyprážaný syr, na ktorý sa samozrejme čaká. K tomu znechutení a spomalení personál. Po tade je všetko v poriadku. Viete s istotou že ste doma, na Slovensku.Zlom nastal po šestnástej hodine. Vtedy sa začínajú predávať zľavnené lístky. Cez bránu začala prúdiť početná skupina našich rómskych spoluobčanov. Nestihli sa ani rozložiť a už prichádzala ďalšia. Po pár minútach sa nahrnuli do bazéna. Väčšina bez plávok, chlapi v kraťasoch pod ktorými mali spodné pradlo a ženy a dievčatá v šatách, šortkách, teplákoch a domácich úboroch. V bazénoch je zákaz skákania do vody, ale rómsky chlapi sa chceli asi predviesť a tak skákali na všelijaké spôsoby do vody, bez ohľadu na to či je niekto pred nimi alebo nie. Nie som rasista a nemám nič proti rómskym spoluobčanom, ale základné pravidla v bazénoch platia predsa pre všetkých. Navštívil som plavčíkov a upozornil som ich na správanie tejto skupiny. Odpoveďou mi bolo myknutie plecami. Keď som sa ho pýtal či mu nevadí ani to, že sa kúpu oblečení a vlastne perú si svoje veci v bazéne, odpovedal mi že si riadne kúpili vstupne. Pochopil som to ako obrovský pokrok „kúpili si vstupne“ a nepreliezli plot. V bazéne sa ďalej skákalo a plavčíci radšej odvracali zrak. Ja som opustil kúpalisko a nebol som sám kto tak urobil. Po pár dňoch som sa tam dostal služobne a nedalo mi aby som sa nevrátil k bazénom. Bolo už po šestnástej a ja som dúfal že predchádzajúci zážitok bol extrém. Pohľad cez plot ma ale vrátil do reality. Opakovala sa známa scéna oblečených plavcov, skokanov a plavčíkoch klopiacich zrak. V poslednom čase ale nadobúdam dojem, že zrak neodvracajú len plavčíci na šírave ale celá spoločnosť.
