Prestaňme bojovať proti Ficovi

Pán Fico je predsedom strany jedného muža hoci modernejšej, ale stále silno pripomínajúcej strany, po ktorej zdedila svoju voličskú základňu, a aj „svojho“ prezidenta. Je vždy lepšie bojovať za niečo, ako proti niekomu. Stále verím v tento národ a verím, že mladí ľudia nás nesklamú, tak ako naša generácia nesklamala 17. Novembra 1989. Pre mňa osobne to boli nezabudnuteľné chvíle. Pre naše vládnuce špičky ? Premiér si ani nevšimol že bol nejaký 17.November. A predseda parlamentu? Tiež nie, lebo práve kachličkoval kúpeľňu. Veľká škoda pre Slovensko, že pri tej činnosti nezostal do dnešných dní. Naše politické prostredie je choré, spoločnosť je prehnitá korupciou a gorily nájdeme v každom mestečku, úrade, VUCke... Všetci to vieme, prečítame si to v novinách, rozprávame o tom pri pive, veselo si zanadávame a to je tak všetko. Až jedného dňa sa tu zjavil vlasatý chlapík z Kanady a začal o tom všetkom verejne rozprávať. Dokonca vydal knihu o tom našom chlieve. Národ sa na chvíľu prebudil a vyšiel do ulíc, presne v čase vrcholiacej volebnej kampane. Ľudia na námestiach žiadali vyšetriť korupčné škandály a Kanaďan stál na tribúne a srandovnou slovenčinou povzbudzoval toto hnutie. Pred televízne kamery sa však postavil spasiteľ s kolou a oznámil, že jeho sa to vôbec netýka a dal sľub, že keď vyhrá voľby, všetko sa riadne vyšetrí a vinníci budú potrestaní. A tak národ, lepšie povedané slovami Kanaďana, „kmeň“ si zvolil spasiteľa, lebo chcel istoty. Ubehol viac ako rok a všetko je v starých koľajach. Kmeň dávno zabudol čo chcel vyšetriť. Má iné starosti. Len Kanaďan stále nedá pokoj a píše do novín a pripomína nám náš chliev. Lenže jeden Kanaďan je na Slovensko málo. Možno taká stovka , alebo lepšie tisícka Kanaďanov by nám mala denne pripomínať, čo sa skutočne deje na našom Slovensku. Že neustále kradnutie a prešľapy vlád sa tu donekonečna tolerujú. Nedopusťme aby sa to stalo samozrejmosťou ! Sme občania a tento štát patrí nám a nie stranám patriacim oligarchom. Nežijeme vo feudálnej spoločnosti, ale v občianskej. Zoberme to do vlastných rúk a nemajme krátku pamäť. Prestaňme konečne veriť samozvaným otcom národa, dvojnásobným platom, spasiteľom a istotám. To čo sa deje na Slovensku nie je samozrejme a ani normálne. Zoberme si trošku toho Kanadského povedomia a prestaňme byť kmeňom a staňme sa národom.