Ak nebodaj ide o stretnutie hrané na tri víťazné sety, môže sa dokonca smelo pustiť do prípravy slávnostného nedeľného obeda. Páni na dvorci budú žltú loptičku s podozrivo vysokou pravdepodobnosťou naháňať aj vo chvíli, keď sa stolovníci rozpŕchnu ku kávičke.
Žijeme v uponáhľanej dobe. Času nemáme nazvyš a keď sa ho už rozhodneme investovať do niektorej formy spoločenského vyžitia, chceme prvotriednu kvalitu. Preložené do jazyka športu kedysi sa pýšiaceho honosným prívlastkom biely to znamená festival es, víťazných úderov a nekonečný príliv strhujúcich okamihov. Nadal, Djokovič, Murray ale ani žiadny iný obyčajný smrteľník ich však nedokáže súkať z rukáva nonstop. Do hry sa tak zákonite vkrádajú hluché fázy. Raz si vyberie slabšiu chvíľku jeden, inokedy druhý a vzápätí komentátor skonštatuje, že úroveň stretnutia v posledných troch gemoch mierne poklesla. Niekoľko slabších pasáží napokon vyplní takmer celý jeden set. Z úžasného divadla je zrazu celkom priemerná, ničím neohurujúca nuda.
Z kruhov odbornej i laickej verejnosti sa čoraz častejšie ozývajú hlasy volajúce po zmene. Veľkej časti divákov, funkcionárov aj hráčov je zrejmé, že šport, v ktorom tradície stále nepovedali posledné slovo, potrebuje nový impulz ako soľ. Hnacím motorom všetkého sú financie a každý stratený fanúšik znamená pre biznismenov ušlý zisk.
Chuť indickej kuchyne pobaví, ale nezasýti
So zaujímavým riešením prišli vo východnej Ázii. Pod hlavičkou exhibičnej súťaže International Premier Tennis League začali divákom servírovať pochúťky z rakiet najväčších hviezd tenisového neba v novom šate. Namiesto ťaživého päťchodového menu stačí jednohubka, chute oveľa lepšie vyniknú bez emulgátora menom zhody a dezert zvaný tajbrejk je potrebné servírovať už za stavu 5:5, aby si zmysly konzumentov ani na okamih nestihli vydýchnuť. Magnet na peniaze zatiaľ slávi úspech, všetci zúčastnení už druhým rokom žiaria spokojnosťou. Mohlo by sa teda zdať, že je len otázkou času, kedy podobné lahôdky uvidíme napríklad na Roland Garros.
Indický experiment však nápadne pripomína vietnamskú instantnú polievku. V „uhorkovej sezóne“ pomôže, ale hlad zaženie len na chvíľu. Stačí slabá polhodinka a je dobojované, aj keď by sa žiadalo pokračovanie. Hoci má IPTL priniesť do duelov viac napätia, v konečnom dôsledku ho mimoriadne úspešne eliminuje. Viete si predstaviť finále Wimbledonu medzi Djokovičom a Federerom trvajúce 35 minút? Sotva si v rukách s tradičnými jahodami so šľahačkou stihnete sadnúť do VIP lóže a už sa môžete pobrať kadeľahšie, ešte aj s nedojedeným dezertom.
Ako ďalej?
Tenis pritom možno zatraktívniť aj oveľa racionálnejšími zmenami. Stále zostáva tak trochu záhadou, prečo sa nehrá skrátená hra v rozhodujúcom piatom (u žien treťom) dejstve na troch zo štyroch grandslamových podujatí a v Davisovom pohári (resp. Pohári federácie). Päť- a viachodinové (najmä pre hráčov) mimoriadne únavné galeje by zmizli mávnutím čarovného prútika, naopak takmer okamžite by sa začali množiť prekvapenia na úkor favoritov. Najmä úvodné kolá veľkých turnajov by sa zrazu presunuli do celkom neprebádaných vôd.
Napriek všetkým kritickým hlasom sa zdá, že tenis ešte nejaký ten piatok bez reformy prežije v dobrom zdraví aj bez umelých zásahov. No keď už začne lapať po dychu, nech ho kompetentní osviežia po malých dávkach. Rozhodne nie v duchu do nebies vynášaného indického modelu.
