Freddy Maertens prichádzal na štart v meste Sint-Niklaas s neotrasiteľným sebavedomím. Mohol za to zrejme i dúhový dres určený majstrovi sveta, ktorý si vyjazdil na sklonku uplynulej sezóny v talianskom Ostuni. Jedným dychom však treba dodať, že podrezaný jazyk víťazovi 16 etáp na Tour de France nikdy nechýbal. Medzi tímovými kolegami i rivalmi bol známy nielen pre svoj agresívny štýl jazdy a výbušnosť, ktorú využíval predovšetkým v špurtoch, ale aj mimoriadne ťažkú povahu.
Polyglot na dvoch kolesách
Hoci mal talent na jazyky, školu v mladom veku aj so súhlasom svojho otca Gilberta zanechal. Prednosť dostala cyklistika. Ako junior zaznamenal 64 víťazstiev a v dvadsiatich rokoch sa stal profesionálnym športovcom.
Práve otec nad ním bdel v začiatkoch kariéry a v honbe za úspechom si počínal nekompromisne. Ženy označoval za diablov vynález a svojmu potomkovi s nimi zakázal akýkoľvek vzťah. Raz nachytal svojho potomka pri flirte s dievčaťom. Od zúrivosti mu rozrezal bicykel napoly.
Namiesto spolupráce nevraživosť
Hoci Gilbert držal Freddyho pri zemi, veľmi rýchlo sa ukázalo, že prispôsobivosť medzi silné stránky rodáka z Nieuwpoortu rozhodne nepatrí. Odmietal sa podriadiť tímovej hierarchii a k Eddymu Merckxovi sa od začiatku správal nepriateľsky.
Problém belgického družstva ilustroval svetový šampionát v roku 1973, ktorý hostilo Španielsko. Maertens už pred štartom odmietal pracovať v prospech legendárneho Kanibala. Ten sa počas pretekov v stúpaní odtrhol od vedúcej skupiny a skúsil sólový únik, jeho krajan ho však dostihol. Obaja kohúti však naďalej nespolupracovali, a tak sa k nim neskôr pridali aj domáci Ocaña a Talian Gimondi.
Veľkí súperi sa napokon dohodli tak, aby víťazstvo v každom prípade putovalo do Belgicka. Talentovaný mladík mal Merckxovi za lákavú finančnú čiastku vypracovať dobrú pozíciu v záverečnom špurte. Rozbehol sa však až prirýchlo, čo využil Gimondi, vyviezol sa za zadným kolesom nastupujúcej hviezdy a v súboji jeden na jedného slávil úspech.
Maertens sa do konfliktu dostal aj s De Vlaeminckom. Na domácej klasike Okolo Flámska v roku 1976 sa obidvaja ocitli v silnom päťčlennom úniku a podľa papierových predpokladov mali zabojovať o víťazstvo. Niekoľko kilometrov pred koncom však nečakane stratili záujem o zotrvanie v skupine, zvoľnili tempo a do cieľa v Meerbeke dorazili so stratou 16 sekúnd víťaza. De Vlaeminck sa neskôr priznal, že svojmu mladšiemu krajanovi nedoprial výhru.
Namiesto oslavy športu fraška
O rok neskôr tak bola atmosféra pred štartom napätá. Všetci hlavní protagonisti bažili po ďalšom vavríne z významného podujatia, navyše ešte nestihli zabudnúť na staré krivky.
Koppenberg nie je ani na belgické pomery žiadny vysoký kopec, skôr obyčajný pahorok. Sklon stúpania dosahujúci v niektorých častiach až 22 percent a cesta pokrytá dlažobnými kockami však z neho robia skutočnú ozdobu cyklistického monumentu. V tom čase bol navyše v itinerári pretekov zaradený len po druhý raz.
Na jeho nástrahy najväčšmi doplatil Maertens, ktorý dostal defekt. Akýsi iniciatívny divák mu podal nové koleso a po výmene ho roztlačil. De Vlaeminck sa medzičasom dokázal odtrhnúť z pelotónu, krátko po prekonaní vrchola ho však stihol rovnaký osud. Jeho mladší sok ho dobehol zhruba 70 kilometrov pred cieľom.
Maertensa za prijatie neoprávnenej pomoci od fanúšika čakala diskvalifikácia, ďalej však pokračoval na čele pretekov spolu so svojím súperom. Cyklistický bontón káže jazdcom v úniku spolupracovať, keďže pretekára vpredu stojí šliapanie do pedálov podstatne viac síl než jeho kolegu. Inou možnosťou je pokúsiť sa o sólový útok.
De Vlaeminck sa však rozhodol pre tretiu, najmenej rytiersku možnosť. Celý zvyšok cesty sa namiesto striedania či útočenia pasívne viezol a v šprinte na cieľovej rovinke už s unaveným protivníkom nemal veľa práce. Na stupni víťazov ho publikum vybučalo.
Morálny víťaz i napriek dopingu
Samozrejme, Maertens diskvalifikácii neušiel a z výsledkovej listiny ho vyškrtli. S odstupom času tvrdil, že víťaz mu za pomoc ponúkol nemalú sumu, De Vlaeminck to však trdošijne popieral. Bizarnosť celej kauzy podčiarkuje skutočnosť, že niekoľko dní po pretekoch mal Maertens pozitívny dopingový test na amfetamíny.
Korunu celej fraške nasadilo múzeum venované Okolo Flámska nachádzajúce sa v mestečku Oudenaarde. Súčasťou jeho expozície je okno, pred ktorým sa nachádzajú dlažobné kocky s menami všetkých víťazov (jedna z nich je vďaka triumfu na jubilejnom 100. ročníku venovaná aj Petrovi Saganovi). Na jednej z nich nájdete text: Roger De Vlaeminck, 1977. Na nej však stojí ešte jedna. Je o čosi menšia a dočítate sa na nej: Freddy Maertens, 1977: Morálny víťaz.
Alkohol, dlhy, ale i zmierenie
Osudy jednotlivých aktérov nabrali postupom času rozdielne smerovanie. Eddyho Merckxa čakala v profipelotóne už len jediná sezóna, aj to bez väčšieho úspechu. De Vlaeminck mal svoju najväčšiu slávu takisto za sebou, stihol však ešte dvakrát zvíťaziť na Miláno – San Remo, venoval sa cyklokrosu a neskôr aj trénovaniu.
A Maertens? Ani zďaleka nepovedal posledné slovo. Prvenstvo v celkovom poradí na Vuelte, Paríž – Nice, titul z MS v Prahe, to je len zlomok z jeho vavrínov, ktoré získal po nepodarenej klasike. Jeden však v pestrej zbierke chýba. K triumfu na Ronde van Vlaanderen sa už nikdy nepriblížil. Tesne pred koncom kariéry nasledoval v roku 1986 druhý pozitívny nález, tentoraz na kortizón.
Hoci počas kariéry prišiel k slušným peniazom, veľa mu z nich nezostalo. Podpísali sa pod to problémy s tímovým sponzorom, ale aj nevydarené podnikanie. Dlhov na daniach sa zbavil až po niekoľkých desaťročiach, istý čas navyše neodolal vábeniu alkoholu. Na staré kolená sa dokonca pomeril aj s Merckxom.
