Aj môj otec sa tak nedávno vybral do banky. Zrušiť účet. Prišiel 8:59, zatriasol dverami, ale kedže ešte nebolo 9, tak sa neotvorili. Chvíľku počkal a už zbadal kráčať slečnu, ktorá mu potom dvere otvorila.
"Dobré ránko, ručičky bozkávam."
"Dobré ráno, ako Vám môžem pomôcť ?"
"Prišiel som zrušiť účet po rodičoch."
A tak v družnej debate rušili účet. Keď už bolo skoro všetko hotové, rozleteli sa dvere a do banky vpochodovali dvaja pištolníci. Len im asi bolo divné, že namiesto páru zakuklených svalnáčov našli iba staršieho pána v okuliaroch. Odložili pištole do púzdier a dali sa do kontrolovania, či je všetko v poriadku.
"Viete ujo, my tu máme hlásený prepad, tak to musíme skontrolovať. A vy chvíľku počkáte."
Z chvíľky bolo nakoniec pol hodiny. Objavili pokazené tajné tlačítko, ktoré to celé spôsobilo. A keďže sa môj otec po čase osmelil, tak sa spýtal.
"Počujte chlapci, ako to, že som nepočul sirénu. V každom americkom filme policajti idú so sirénou a vy len tak, potichu."
"Ujo, ale my nie sme sprostí. My sme tú sirénu na poslednej križovatke vypli."
