UDH: Cudzie jazyky

Krátko po revolúcii hrdý otec vyprevádzal syna pracovať až hen do ďalekého sveta. Konkrétne do veľkého mesta Mníchova v krajine Nemeckom volanej. A keď syn spanštel a po pol roku ani nezavolal, otec sa rozhodol, ze ho pôjde pozrieť. Nabalil si jedla do škodovky a vybral sa na cestu. Od suseda vedel, že v Nemecku sa každá ulica volá strasse. Keď úspešne dorazil do Mníchova, zaparkoval auto a z tabulky so šípkou si pracne opísal Einbahnstrasse *. Keďže mal do dohodnutého stretnutia u syna na ubytovni ešte kopu času, nechal všetky veci v aute a vybral sa pozrieť si mesto. Po troch hodinách unavený a hladný poklepal náhodnému okoloidúcemu po pleci, ukázal mu papier s opísaným názvom ulice, povedal niečo ako : "Oné, kade sa tam dostanem?" A čakal, že mu nemec ukáže smer. Nemec sa namiesto toho čudne zatváril, pokrútil hlavou a odkráčal. Toto sa opakovalo aspoň dvadsať krát, kým sa dotyčnému náhodou podarilo v tej obrovskej spleti uličiek nájst svoju škodovku. Sadol do auta a po ďalších problémoch sa mu podarilo nájsť satelitné mestečko v ktorom býval jeho syn a už sa strachoval, čo sa tak mohlo stať.

"Čo sú to za hlupáci, ani ulice si nepoznajú." spustil po stretnutí otec. A syn na to, "No ukáž, čo si si to napísal za ulicu." Keď uvidel nápis na papieriku, vybuchol smiechom. A až keď sa po hodnej chvíľi ukludnil, povedal prekvapenému otcovi: "Vieš ocko, ty si si opísal Jednosmerka ."

Mimochodom, keď som túto príhodu rozprával v spoločnosti, keden z mojich známych len sucho skonštatoval. "No, a moj otec si takto v Budapešti zapísal Pozor padá omietka ."