Susedovej dcére ktosi ukradol z pred obchodu bycikel. Tá prišla s plačom domov. Zasadla rodinná rada. A už plánovali, čo urobia. Svokra prehovorila: "Pôjdeš na políciu, a vŠetko im povieš. Nech niečo robia, keď už žijú z našich daní." Manželka zdupľovala: "A potom na poisťovňu. A nezabudni povedať, že bicykel bol zamknutý." Sused sa každým slovom ženy a svokry zmenšoval pri predstave dňa zabitého v okresnom meste behaním po úradoch. Tak sa pokúsil namietnuť, že bicykel bol už starý, a že ho aj tak nenájdu. Ani všal poriadne nestihol povedať, čo si myslí a už ho tie dve rapotane zahriakli, aby nevymýšľal a urobil, čo mu nakážu.
Svokor si po celý čas spokojne v kúte plnil fajku, a keď už dymila, tak zrazu skríkol: "Ticho tu bude!" A pokračoval: "Na žiadnu políciu sa nepôjde. Ja to zariadim a zajtra ráno bude bicykel späť."
Po debate sa báčik vybral na dolný koniec k vykričaným zlodejom. Zabúchal na dvere a keď mu otvorili, kľudným hlasom spustil: "Ukradli ste bicykel mojej vnučke bicykel."
"Ale..."
"Zať chcel ísť na polícíu."
"Ale my sme ..."
"Tak som mu povedal, že to vyriešime po mojom."
"Ale my sme nič neukradli!"
"Mne je to jedno, ale ak zajtra ráno nebude bicykel u nás na dvore, tak by sa Vám mohlo všeličo prihodiť."
Nasledujúce ráno stál bicykel pred dverami a jediný rozdiel oproti predošlému dňu bol v tom, že bicykel nebol modrý, ale zelený.
UDH: Ukradnutý bicykel
V malej komunite sa nič neutají. Nikto je známy ako smilník, niekto ako bitkár a niekto zase ako zlodej. Výhoda je v tom, že problémy sa dajú vyriešiť jednoduchým osobným rozhovorom.