Samozrejme, že niekedy sa oplatí investovať do nejakej glazúry, ak sme s ňou spokojní a spĺňa všetky nároky, čo na ňu kladieme. Ja takto používam dve komerčné glazúry: transparentnú a vínovočervenú . Viem, čo od nich očakávať, ako ich páliť, na čo sú vhodné a viem, že keď potrebujem istotu, môžem po nich siahnuť (skoro ako reklama na dámske vložky....:). Ale niekdy to proste nestačí a človek musí experimentovať... A ako si taký experiment pripravíme doma? Veľmi jednoducho. Na tento recept si pripravíme: 1kg transparentnej a 1kg bielej glazúry. Malé balenie kobaltu (to je asi najdrahšia položka), balenie rutilu (čo je oxid titánu a oxid železa v rôznom pomere) a balenie oxidu železa. Navážime si po sto gramoch každej glazúry - najlepšie do pol litrových priesvitných pohárov, do ktorých potom postupne pridáme 0,5g; 1g; 1,5g a 2g každého oxidu. Každý pohár si označíme typom glazúry a množstvom oxidu, ktorý sme do nej pridali. Glazúry zmiešame s vodou a potom naglazujeme testovacie kachličky alebo nejaké výrobky, ktoré sa nám buď rozbili, alebo ich chceme použiť ako testovcie kusy. A potom už len nastavíme program na teplotu výpalu glazúry a po vychladnutí pece sa tešíme z novej skúsenosti:). Toto testovanie je jednoduchšie, ako miešanie glazúr z jednotlivých surovín a aj riziko chýb nami namiešanej glazúry je menšie, keď použijeme komerčnú glazúru. Ako môže dopadnúť takéto testovanie, môžete vidieť na tejto fotografii (podľa popisu na papieri môžete presne vyhľadať typ glazúry a množstvo a typ d nej pridaného oxidu - v tomto testovaní sme použili aj nikel...):
Výhodou takéhoto testovania je spoznanie vlastností oxidov a ich farbiacich účinkov, na jednotlivé typy glazúr. Zároveň si na tomto testovaní môžeme všimnúť, že kobal je už pri 0,5% obsahu v glazúre veľmi silným oxidom ovplyvňujúcim farbu glazúry - vždy do modra. Takže ak po dielni prenášate krabičku s kobaltom, radšej si pozatvárajte všetky kýpliky s glazúrami, lebo ak by Vám nikede zafúklo trochu kobaltu, už bude naveky do modra:).
