Problém je len v tom, kam s tanierom, pokiaľ vôbec človek vo svojej dielni nejaký tanier nájde, lebo ako sa hovorí „kováčova kobyla chodí bosá“. No a keďže všetky dielne, v ktorých som zatiaľ robila mali len niečo cez sedem metrov štvorcových, väčšinou ani niet kde k jedlu zasadúť. Jediné miesto na sedenie je pri kruhu a jediné miesto, ktoré býva vcelku upratané je práve kruh, takže voľba je jasná. Výhodou stolovania pri hrnčiarskom kruhu je, že pokiaľ človek obeduje kašu alebo niečo podobné, môže ju jesť symetricky po kružniciach, ak si nastaví vyhovujúcu rýchlosť kruhu. Ale uznávam, že to už je trochu úchylné:).
Tak vás teda zdravím od obeda:).
Tuto na fotke môžete vidieť môj najobľúbenejší hrnček, ktorý používam výhradne v dielni. Je od českého drevopaliča Aleša Dančáka a je vo všetkých ohľadoch úžasný. Glazovaný popolovou glazúrou, veľké ucho, veľký objem, proste ideál:
No ale doma mám tiež najobľúbenejší hrnček, ukážem Vám ho len na chvíľu a prosím nikomu to na mňa nepovedzte, vyvolalo by to škandál:):
Na Tigra nedám dopustiť:).
No a z týchto misiek sa bude jesť tak za mesiac.
Teraz by nimi jedlo prepadlo... A také misky sú nanič...
Dobrú chuť!
