Keď fénix z posledných síl letí hore komínom k oblakom, keď drevo praská a ponúka svoju silu, ale pec ju už nedokáže prijať, keď človek zúfalo hľadá slová povzbudenia... Nie je to o tom, kto bude víťaz. Je to o tom dôjsť do cieľa držiac sa za ruky. Je to túžba, je to zúfalstvo, je to snaha, je to únava, je to sila a energia, je to oheň a dym.
Spálené rukavice a prebdená noc. Údery sekerou do ticha. Tiché ďakujem za posledný plameň, za vernú službu a náročný boj. Na perách prísľub nového dňa a nových dobrodružstiev. Je to labutia pieseň sily keramika a jeho pece. Plameňa a života vznikajúceho pri výpale. Labutia pieseň - vždy tá istá, vždy tak smutná a zároveň plná nádeje. Pokora a úcta, jeden voči druhému, voči svojej sile a svojim schopnostiam. Keramik a jeho pec. Vždy to tiché a vždy tak stálé ďakujem...
