A vďaka slniečku Vám môžem ponúknuť pár fotografií konečne celkom uspokojivo osvetlených predmetov z môjho posledného výpalu. Sú to maličké olejové lampičky pre spríjemnenie atmosféry...
No a keď už hovoríme o výpale, tak ten posledný bol viac menej úspešný. Viac v tom, že sa mi podarilo vzadu v peci dosiahnuť takú akurátnu teplotu, aby mi nestiekla jedna z glazúr, ale zároveň, aby sa dobre vytavila. Ale vzhľadom na nie úplne optimálne naloženie pece pri vrchu bol problém dopáliť prednú časť pece, ktorá je obvykle paradoxne vypálená ako prvá. Pár vecí bolo nedopálených, ale to sa spraví.
A ako taký výpal vlastne prebieha?
Najdôležitejšie je naloženie pece a umiestnenie žiaromierok na správne miesta. O tom som už písala predtým... A po zavretí pece sa ide na to. Treba skontrolovať, či sú komínové „šúpačky“ (používam štyri tehly, ktoré v prípade potreby zasuniem do komína, čím ho takmer úplne zavriem) vytiahnuté, aby mala pec dobrý ťah. No a potom treba prikladať tak, aby teplota nestúpala príliš rýchlo, aby mohli veci aj glazúry pomaly schnúť a prispôsobiť sa zvyšujúcej sa teplote. Okolo 500°C sa priestor v peci začína presvetľovať a vidieť plamene vchádzajúce do komory. Okolo 700-800°C začínam zvyšovať rýchlosť prikladania a ženiem teplotu rýchlo nahor. Postupne sa viditeľnosť zlepšuje až natoľko, že je možné pozorovať, čo sa deje s glazúrami na výrobkoch. Podľa farby, ktorou žiari komora sa dá odhadnúť teplota v peci...
A čo myslím tým prikladaním? Vstup do ohniska je počas celého výpalu prikrytý plátom, aby do pece zbytočne nešlo príliš veľa studeného vzduchu. Odklopím plát a šupnem do pece drevo, napílené a narúbané na cca 70cm triesky. Pričom platí, že čím suchšie a tenšie drevo prikladáte, tým lepšie bude stúpať teplota, ale ak je niekto macher, kľudne Vám pec vypáli aj mokrým:). Tu tiež veľmi záleží na skúsenostiach. Moje prvé tri pokusy o výpal pece boli neúspešné a hoci som pri peci sedela vyše 24 hodín, nedostala som sa cez 1000°C. A keď som zisťovala v čom je problém, tak som sa dozvedela, že väčšina ľudí vypáli na prvý pokus. Si vravím paráda, ale poznáte to, keď máte niečo naštudované, ale chýba Vám jedna jediná podstatná informácia, vďaka ktorej sa nemôžete pohnúť z miesta? Presne to sa mi stalo. Až po doplnení tej kľúčovej informácie to už začalo ísť.
Celkovo jeden výpal trvá okolo 9 hodín počas, ktorých je môžné odísť od pece iba na pár minút a aj to sa niekedy stáva osudným, lebo porušením rytmu prikladania môže teplota v peci zrazu klesnúť a už sa jej nechce zase nahor. Dôležité je tiež neprikladať prirýchlo, aby sa ohnisko neupchalo, pretože následne teplota začína klesať alebo stagnuje. Ohnisko sa však pri výpale predsa len upcháva, ale ide o regulované priloženie veľkého množstva dreva vtedy, keď chceme v peci dosiahnuť redukčnú atmosféru – to znamená, že do pece sa dostáva málo kyslíku a na to, aby oheň horel vyťahuje kyslík a jeho zlúčeniny z hlín a glazúr, čo spôsobuje ich špecifické sfarbenie po výpale v drevopeci.
Výpal sa obvykle končí, keď sa žiaromierka 1250°C v zadnom dolnom kukri dotkne špičky podložky. Vpredu v peci by vtedy malo byť už cca 1350°C a keby sme ešte dlhšie pokračovali vo výpale mohlo by sa stať, že sa nám niektoré glazúry, alebo hliny roztavia.
Na fotkách môžete vidieť jednotliné poschodia v peci pred a po výpale. Niektoré fotky sú nekvalitné, ono sa v tme blbo zaostruje:). Enjoy...
