Písmo:
A-
|
A+
Večer sa skláňa do krehkých dlaní,
pokorne ako ustaté vtáča,
po slovách svoju myšlienku chráni,
modlitbu do tmy nezištne vtláča.
Splynie s ňou v jedno, ako dych s rečou,
bez veľkých právd a pritesných osnov,
otupí ostrie márnivých mečov,
cez hĺbku veršov utkaných zo snov.
