Písmo:
A-
|
A+
Rolujem po pristávacej dráhe,
navigačné svetlá žmúria súbežne
s mojimi unavenými očami,
odkladám okuliare, chcem vidieť
cestu bez príkras,
nebo preťali žeravé blesky
a ja sa už ako po x-týkrát
neviem rozhodnúť,
či vzlietnuť alebo sa ďalej dívať
do neznáma...
roky pretekajú neúprosnými chvíľami
nič sa nezastaví, ani jemný piesok
medzi prstami,
každá duša časom sfučí,
ešteže tá ľudská prežije aj smrť...
