na tomto mieste sme si boli
odjakživa blízki trochu inak
nazerali sme do okien
namiesto do duší
chodníky viedli k tujam a krušpánom
v asfalte uviazli stopy stratených
a lipy ešte nestihli zakvitnúť
v pieskoviskách mačky
zakopávali poklady
a deti rástli rýchlejšie
po rozbitých kolenách
púšťali sme si papierové lietadlá
a verili že nikdy nepristanú
naivní stroskotanci na bezpečnom ostrove
aj po toľkých rokoch ma táto zem
oddane prijíma
na topánkach nosím
pamäť svojich základov