Fragmenty neverných listov
bázlivo opúšťajú dom,
v ktorom spolu vyrastali.
Ich doživotným hrobárom
je čas. Hladia mäkkú posteľ,
nezostal v nej kúsok nahý.
Drahá, tu si pri mne usteľ,
zabudneme na nástrahy,
ktoré svetom prísne kmášu,
veď my máme veľa času.
Aj keď jeseň rýchlo sadá
a rosa vábi brieždenie,
naša láska je len mladá.






