Písmo:
A-
|
A+
Do snehu kreslíš biele kvety,
spievaš im, aby neuvädli,
na duši tuhá príchuť mäty...
Zima ti kradne teplé slzy,
život je k ľuďom často drzý,
oberá nedozreté plody,
pod ľadom býva skrytý smútok,
aj ten je súčasť živej vody.
