
Jedným ťahom zmetieš zbytky zo stola,
prach si, v prach sa obrátiš a prachy zbieraš,
keby to aj rovno pravda nebola,
neprestajne v sebe nosíš hladné zviera,
ktoré túži po tom, čo mu kradne dych,
aby si sa našiel v tráve po kolená
hrdo kráčať cestou mnohých stratených,
tráva ale vonia, keď je pokosená.