Písmo:
A-
|
A+
večer som púšťal šarkana
jeho chvost sa vinul vo vetre
ako cesta po ktorej kráča tulák
aby prekročil svoju priepasť
letel vyššie ako som čakal
až sa zmenil na zrenicu Boha
hľadiacu cez zastavaný priestor vo mne
po vrstvách som sa strácal
v jednom bode
vzdialený okamihu precitnutia
nohami som sa však stále
dotýkal zeme
a v hline formoval stopy
pre svoje vlastné znovuzrodenie
zajtra sa vrátim k sebe
