
V odlíčených múroch rastú nezábudky,
s každou vráskou kráča ozvena,
popol v dlani, hladný havran nad komínom
púšťa do slov suché semená.
Vietor kradne starú báseň spod klobúka,
oddane ju svetu odrieka,
poloprázdne vrecká, v opustenom kúte
čupí nahá duša človeka.