
Hirošima
obloha sa zohla
akoby chcela niečo pošepkať
ulice sa zdvihli bližšie k nebu
a všetci ľudia si boli opäť rovní
mesto objal malý chlapec
aby sa mu ľahšie zaspávalo
Contergan
ťažké rána zapila vodou
a prísľubom v krajšie svitania
počkala kým pominie
horká chuť na jazyku
aby sladko zaspala
pocit sa v mysli vstrebe
ľahšie ako dôsledok
z jedného tela
sa stali dve
no dieťa svoju matku
nikdy neobjalo
Minamata
pobrežie malo príchuť kovu
bolo počuť piesok medzi zubami
more klamalo rybám
ryby mačkám a ľuďom
nikto sa nepýtal
deň ustrnul v prílive
takto sa lámu vlny
keď v nich plače život
Odvrátené tváre
som v strede ni(e)čoho
len budovy a nemé tváre
popraskané pery
a hlasy v hlave
menia úsmev na slzy
niečo sa stalo
no nikoho to nemrzí