Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Na pleciach nosím váhu rozhodnutí,
zamknutú skriňu plnú starostí,
strelka sa vnútri ustavične krúti,
pokým sa vo mne pokoj rozhostí.
Poznám ten obrad otvárania dverí,
pánty sa chvejú, drevo zapraská,
strach na mňa svojím ostrým prstom mieri
a hrdlo nesie verdikt bez hláska.
