Písmo:
A-
|
A+
Dúha onemela.
Kolíska farebných veršov,
ktorá každé srdce hriala,
všetkým dala veľa,
či už dotkla sa jej
ruka veľká a či malá.
Teraz kvapky duše skáču
po mäkkých barančekoch neba.
Najvyšší si ho povolal,
na znak úcty ponúkol mu
epiteton soli
a kúsok básnického chleba.
Na zemi po ňom zostal šál,
šál z hrejivých nežných slov.
Jeho odchod veľmi bolí,
list bez neho skončil holý,
plačú zvony kostolov.
