
Studená, tmavá jaskyňa,
len prasknutý kút zrkadlí
tie stratené staré časy,
už počuť iba šepot mdlý.
Ševelí ticho, nehlučne
v zabudnutí pavučiny,
svojím spevom pripomína
nesplnené sny a činy.
Krok z tmy dáva srdcu voľnosť,
odhodlať sa ťažké býva,
vyjsť zo šera pred oponu,
nadýchnuť sa, radosť vzývať.