
Nechcem myslieť na tie rána,
keď sa budím celkom sám,
vtedy vrúcne prosím Pána,
dvíham oči k nebesám.
Nežné prebúdzanie láskou,
pod nahými dekami,
dotyk ako od beláskov
po pokožke steká mi...
Nemá posteľ, zmizli slová,
ktoré zneli muzikou,
nestihol som si ťa schovať,
v srdci zostal chladný kov.
Nechcem myslieť na tie rána,
keď tu so mnou nie si ty,
prázdnota je slaná rana,
samotou som dobitý.